Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 47 rokmi

Veňarčania už neberú vážne silvestrovské a novoročné zvyky

Na Silvestra a Nový rok bolo dovolené variť iba bravčové mäso. Aj obyvatelia novohradskej obce Veňarec verili, že hydina by im uniesla šťastie. Šiť nebolo želateľné ani na Silvestra ani na Nový rok, lebo z toho statok dostal hlísty. Šošovica uvarená na Nový rok prinášala šťastie do domu. – Tieto zvyky sa iba formou viazali ku kresťanskému náboženstvu, niektoré ich motívy vyvierali ešte z pohanského sveta a mali odraziť nebezpečenstvo od úrody a statku. No Veňarčania – ako nám povedali pri našej návšteve – neberú už tieto zvyky vážne. (1/1971)

Pred 23 rokmi

S ministrom Gáborom Fodorom o kultúrnej spolupráci MR a SR

Ministra kultúry a školstva MR Gábora Fodora sme požiadali o rozhovor najmä v súvislosti so slovensko-maďarskou dohodou o kultúrnej spolupráci na obdobie 1994-1996, ktorá zahŕňa takmer všetky oblasti kultúry, reguluje napríklad spoluprácu knižníc, vydavateľstiev, úradov na ochranu autorských práv, masmédií, spravodajských agentúr, atď... S uspokojovaním nárokov na pestovanie národnostných kultúr sa v dohode zaoberá osobitný odsek a teda aj keby sme chceli, v našom rozhovore by sme sa nemohli vyhnúť citlivej národnostnej problematike. (1/1995)

Pred 20 rokmi

Balašské Ďarmoty a Bardejov – Múzy a slovné zbrojenie politiky

Július Hemerka: – Múzy nemlčia ani v tom najväčšom rachote slovensko-maďarského či maďarsko-slovenského slovného zbrojenia politiky. Múzy aj v súčasných, našťastie, iba politických vojnách sa prejavujú z oboch strán, ozývajú sa, zaznievajú pre pokoj a blaho dvoch susedných národov a pre ich vzájomné porozumenie. Ako člen delegácie nášho mesta Balašské Ďarmoty som mal možnosť navštíviť východoslovenské mesto Bardejov, kde sa práve konal festival umenia Bardejov ‘97, na ktorom účinkovalo o. i. ďarmotské dychové kvinteto. (1/1998)

Pred 15 rokmi

Štýl Pavla (Pála) Závadu vplýva na mládež, podmaňuje si ju

V poslednom čase sa veľa hovorí o tom, ako presvedčiť mládež, že je potrebné pestovať dedičstvo našich predkov. Ale ako ich nasmerovať na tú správnu cestu ku svojim koreňom? Keď sa pred niekoľkými rokmi na knižnom trhu zjavil román Pavla (Pála) Závadu Jadvigin vankúšik, zrazu sme všetci vedeli, že píše o „našich” predkoch. Cítili sme, že každý z nás musí vlastniť jeden zväzok, uložiť si ho doma na poličku, aby po rokoch mohol z neho čítať úryvky svojim deťom, veď už sám len povrchne pozná ľudové tradície, ktoré kedysi boli súčasťou a smerodajnými rituálmi všedných dní našich starých rodičov. (1/2003)

Pred 10 rokmi

„Abi vám dav Pán Boh zdraví, ščastí, hojné božské požehnání“

Ťažko si je predstaviť vhodnejšie priestory pre školské hodiny slovenskej vzdelanosti, ako izby, kuchyne a komory našich predkov. V nich znejú celkom inak aj skvosty našej kultúry, ako napríklad tento kestúcky vinš: „Vinšujem vám, vinšujem, tento Noví rok, / abi vám dav Pán Boh zdraví, ščastí, / hojné božské požehnání. / Po smrti královské nebeské obsáhnutí. / Pochválen pán Ježiš Kristus! (1/2008)