Meno Júliusa Alta je vo Vacove úzko späté s miestnou Slovenskou národnostnou samosprávou, ktorá oslávila 20. výročie svojho založenia.

Ako predseda tohto zboru začal pracovať v čase svojho odchodu do dôchodku a  túto funkciu vykonáva odvtedy nepretržite. Július Alt oslávil 21. decembra svoje 80. narodeniny.

Narodil sa v Budapešti v roku 1937, ale vyrastal v Číve. Skoro sa stal sirotou, vychovávali ho starí rodičia, na ktorých vždy spomína vďačne a s láskou. Keďže pochádzal zo slovenskej rodiny, bolo prirodzené, že išiel študovať do slovenskej školy v Budapešti, kde potom absolvoval aj slovenský učiteľský ústav. Ako začínajúci učiteľ sa v roku 1956 dostal do obce Novohrad, kde vyučoval aj slovenčinu. So svojou manželkou Irenkou – ktorá bola tiež sirotou – žije už 58 rokov v šťastnom manželskom zväzku. Manželka pracovala ako učiteľka v materskej škole, do Vacova sa prisťahovali v roku 1970.

– Zamestnal som sa v Budapešti, ale nechceli sme tam bývať, takže tu sme sa usadili. Chodili sme sem často už aj predtým a veľmi sme si obľúbili toto mestečko – zaspomínal J. Alt.

Od roku 1970 pracoval ako tajomník Demokratického zväzu, neskôr Zväzu Slovákov v Maďarsku. Po vytvorení národnostného samosprávneho systému sa stal podpredsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy, v tejto funkcii pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 1997. Vtedy dostal vysoké štátne vyznamenanie, Stredný stupeň Kríža Maďarskej republiky s hviezdou.

– Som hrdý na ocenenia, ktoré mi udelili. Jedným najdôležitejším z nich je cena Pro Urbe, ktorú som dostal od mesta Vacov a neskôr ju udelili aj našej miestnej slovenskej samospráve – dodal.

Július Alt začiatkom svojho zaslúženého dôchodku inicioval založenie slovenského zboru, ktorý vykonáva veľký kus práce na poli zachovávania identity príslušníkov slovenskej národnosti. Za svoju dôležitú úlohu pokladá aj vytvorenie a pestovanie partnerských vzťahov s mestami na Slovensku. Za túto svoju činnosť sa v roku 2013 stal čestným občanom mesta Dubnica nad Váhom. Málokto o ňom vie, že veľmi rád spieva a hrá na klavíri, ale kedysi bol aj hráčom v juniorskej kategórii futbalového družstva Dózsa Újpest, dokonca istý čas bol členom Maďarského národného futbalového mužstva. V súčasnosti väčšinu svojho času venuje práci v slovenskej samospráve a v penzióne, ktorý prevádzkuje jeho manželka, ale veľmi rád trávi svoj voľný čas aj so svojimi priateľmi. Tiež mnohí nevedia, aj ja som sa to dozvedela počas nášho terajšieho rozhovoru, že bol jedným z tlmočníkov počas vpádu vojsk štátov Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.

– Prešli sme cez hranice v noci 20. augusta 1968. Ja som počúval rozhlas v tanku náčelníka a pretlmočil som, čo oznámil prezident Sloboda: „Vojská Varšavskej zmluvy prekročili naše hranice. Žiadam vás, aby ste neprejavili voči nim žiadny odpor“ – pospomínal na udalosti, ktoré sa udiali pomaly už pred 50 rokmi. Ako povedal, tešili sa, že nedošlo ku krviprelievaniu, ba nakoniec rokovania prebiehali v priateľskom duchu.

So slovenským zborom mesta sa im podarilo zrealizovať množstvo programov: veľmi populárne sú Slovenské Vianoce a na ich bezplatnom jazykovom kurze sa mnohí venujú osvojeniu slovenčiny, resp. zdokonaľovaniu sa v tomto jazyku. Tiež úspešne organizujú stretnutia miestnych a slovenských podnikateľov a firiem, a sprostredkujú ich záujmy. Avšak Július Alt má stále ďalšie, nové vytýčené ciele. Síce v národnostných voľbách v roku 2019 nemieni kandidovať, ale v každom prípade chce aj v budúcnosti podporovať prácu slovenskej samosprávy. Jeho netajeným cieľom je ešte to, aby bola zavedená výučba slovenčiny na Strednej odbornej škole zdravotníckej, ako aj na Pedagogickej vysokej škole vo Vacove.

V záujme mladých – to by mohlo byť jeho krédom.

Na otázku, ako dokázal za tých 80 rokov dosiahnuť toho tak veľa, jeho odpoveď je jednoznačná: potreboval na to partnerku, ktorá ho vo všetkom podporila. Bez svojej manželky Irenky by nedosiahol toľko úspechov!

Želáme Júliusovi Altovi k jeho narodeninám v mene redakcie periodika Váci Napló, ako aj nášho týždenníka všetko najlepšie, hlavne zdravie a ešte veľa aktívnych rokov!

Anita Furuczová/CsL

Foto: archív