Vo veňareckom Kultúrnom dome nedávno otvorili stálu výstavu s názvom Korene, ktorá zatiaľ spracúva rodostrom rodiny Tuskanovcov, ale predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Anna Vravušková verí, že táto iniciatíva alebo počin bude mať nasledovníka.

„Veríme, že budeme pokračovať. Túto stenu by som nechcela rozobrať a chcela by som rodostrom 2-3 rodín, možno niektoré korene budú aj prepletené. Z okolia Zvolena sa sem priťahovali Slováci pred 300 rokmi. Prvý záznam sme našli až z roku 1850, takže nie je vylúčené, že sa spoja,” vyjadrila sa optimisticky a dodala, že ich práca možno nie je bezchybná, veď nie sú odborníci.

Všetko sa začalo na minuloročnej schôdzi samosprávy, keď pani predsedníčka navrhla, čo by bolo, keby vytvorili rodostrom, lebo ešte mnohí žijú, ktorí by vedeli pomôcť: „Keď som sa zamyslela nad tým, že ako malá som počúvala príbehy mojich starých rodičov a stále som sa vypytovala na totožnosť ľudí, zistila som, že táto cesta je tá správna. Od roku 1965 žijem vo Veňarci, takže 90 percent ľudí poznám. Všetci sme s veľkým nadšením začali zbierať fotografie, prehrabávať sa v starých spisoch, hľadať aspoň jeden fragment. Pracovali sme na tom jeden rok a výstavu sme otvorili v polovici novembra. Ako prichádzali návštevníci, prekvapili ma, že aj oni sa pamätajú a spomínajú. Odporúčam mládeži, aby pokračovala, kým ešte žijú starí rodičia, aby sa s nimi rozprávali a vyzvedali, aby zistili odkiaľ pochádzajú.”

Formu a výzor celého diela vymyslela Boglárka Hodniková. Umelkyňa chcela stvárniť strom, avšak s dôrazom na to, že má silné korene, hlboko vryté v zemi, a silu spoločnosti, v tomto prípade rodiny. „Počas práce vysvitlo, že by bolo dobré zviditeľniť, že tu ide o jednu niť, teda z minulosti prinášame to, čím sme a čím budeme. Korene stromu nie sú odseknuté, je to jedna súdržná tkanina, ktorej sme súčasťou. Najprv som rozmýšľala nad tým, že obrázky budú listy, ale prišla som na to, že v podstate my sme ovocie a nie lístie stromu. Bolo samozrejmé, že jeme jablká a tak prečo nie zlaté? Je aj taký pohľad na toto dielo, že si môžeme nevšímať nepríjemné veci, nevšímať si negatívne city, teda slnko nás stále osvetľuje a z každej strany sa trblieceme ako zlato. Začnite čím skôr so sebapoznaním, ľudia sa musia dozvedieť čím sú, odkiaľ pochádzajú, čo majú skryté v batohu a ako z neho dokážu postaviť svoju prítomnosť a budúcnosť.”

Síce ani básňou Lászlóa Bodaiho označený projekt ešte nie je dotiahnutý do konca, ale predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy A. Vravušková už plánuje ďalšiu novinku, chystá sa totiž vytvoriť výstavu bábik pri rozličných životných udalostiach.

Atila Rusnák

Foto: autor