Členovia Vacovskej slovenskej samosprávy zavítali v rámci študijného zájazdu do turistami obľúbenej jedinečnej slovenskej obce Čičmany.

Okrem dediny známej svojimi kurióznymi maľovanými zrubovými drevenicami vyhľadali aj opátstvo v Hronskom Beňadiku, kde strážia ten starobylý dokument, v ktorom sa prvý raz spomína názov Vacova. Po ceste si pozreli taktiež svetoznámy, z lipového dreva vytesaný Slovenský betlehem.

Traduje sa, že Čičmany založili Bulhari, ktorí sem utiekli pred Turkami v roku 1410, ale v písomných prameňoch sa už v roku 1272 spomína pod názvom „Cziczman“. Statky dediny často menili svojich majiteľov, počas stáročí nimi boli o. i. Mikuláš z Turca, rodina Rakovských či rod Serényiovcov. V roku 1598 mala obec jeden mlyn a 43 domov. Do podpísania mierovej zmluvy v Trianone patrila k Žilinskému okresu Trenčianskej stolice. Po veľkom požiari v roku 1921 dedinu znovuvybudovali v pôvodnej podobe vďaka štátnej pomoci. Počas druhej svetovej vojny sa v jej chotári aktivizovali partizáni. Keďže ich miestni podporovali, v decembri roku 1944 Nemci obsadili dedinu, 33 domov spálili a 148 značne poškodili. Dňa 6. apríla 1945 odvliekli do koncentračného tábora Milberg 65 miestnych mužov. V dedine sa aj v súčasnosti nachádza niekoľko špeciálne maľovaných dreveníc, ktoré sú skutočnými turistickými pozoruhodnosťami. Pôvod čičmanských dreveníc bol už predmetom mnohých výskumov – mnohí spozorovali ich nemecký ráz, iní v nich objavili balkánske korene. Budovy takéhoto charakteru nájdeme aj v Kremnici, v Brandenburgu, v Pobaltí a v Karelsku. Keďže ide prevažne o slovanské oblasti, v súčasnosti sa akceptuje názor, že architektúra Čičmian je staroslovanská.

Veľký zážitok ponúkol účastníkom zájazdu aj Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, majstrovské dielo slovenského rezbára Jozefa Pekaru, ktoré pripravoval v rokoch 1980 – 1998: 8,5 metrov dlhé, 2,5 metra široké a 3 metre vysoké dielo vytesané z lipy zobrazuje najvýznamnejšie budovy, kaštiele a hrady Slovenska okolo biblického Betlehemu. Ide o najväčšie rezbárske dielo svojho druhu na svete, umiestnené je v Dome Božieho milosrdenstva.

Dobre zorganizovaný a úspešný študijný zájazd zhodnotil predseda Vacovskej slovenskej samosprávy Július Alt nasledovne: – Pokladáme za dôležité mať živé kontakty so slovenskou kultúrou, a mať možnosť pravidelne používať slovenčinu. Podľa našich skúseností Vacovčania majú radi slovenské tradície, veď na našom vianočnom galaprograme je vždy plné hľadisko – povedal predseda periodiku Váci Napló (Vacovský denník).

Váci Napló – zp

Foto: Zoltán Furucz