Od 2. novembra do 21. decembra na okraji Tárnoku, v Slovákmi obývanej obci Peštianskej župy, je každoročne výstava a predaj ručne vyrábaných sklenených vianočných ozdôb. Vyhlásený trh trvá jeden a pol mesiaca, ale do tárnockej haly krehkej krásy môžete zájsť aj počas roka.

Nádherné vianočné gule, vtáčiky, sklenené lízanky, Mikuláši a ešte všeličo od výmyslu sveta, výzdoba na stromčekoch, na stoloch, vitrínach a poličkách každému hneď vyrazí dych. Do svätyne Szabóovcov, prevádzky Szabó Üveg Kft. (Sklo Szabó) som zašla po rozhovore s predsedníčkou Slovenskej národnostnej samosprávy v Tárnoku Máriou Moškovičovou Szabóovou v jeden taký obyčajný všedný deň. Rozprávali sme sa o kvasení kapusty v súdku, i o „vatouke“, vatelínom vypchatej sukni miestneho ľudového kroja, ktorú si tanečníčky miestnej folklórnej skupiny neveľmi chcú obliekať. Vraj majú v tejto sukni priveľký zadok. Konštatovali sme, že kedysi boli iné priority. Ženy kyprých tvarov sa cenili viac, než dnešné „obete“ zdravej výživy a preferovania štíhlosti modeliek. Pani predsedníčka si povzdychla, že voliči slovenskej samosprávy sú zväčša starší. Všetci sa obávajú o zdravie voličov a v súčasnej neľahkej situácii sa nestretajú ani podobne „zrelí“ členovia slovenského klubu. Preto si rada spomenula na predchádzajúce predvianočné stretnutia, keď príslušníkom slovenskej pospolitosti darovali tárnocký slovenský darček, remeselne vyfúkanú, ručne maľovanú sklenenú vianočnú guľu so slovenským nápisom. V jednom roku vianočná ozdoba hlásala príchod narodenia Krista a ďalšom sväté Vianoce. (Aj tento rok pripravujú prekvapenie. Prezradíme ho však až v niektorom z ďalších čísel nášho týždenníka.)

Vianoce sú nesporne najkrajšie sviatky roka. Musela som sa preto ísť pozrieť na miesto, kde si dovolia mať Vianoce každý deň po celý rok.

Krehká krása

K prevádzke Szabóovcov sa dostanete buď zo starej časti dediny Tárnok, popri starom cintoríne s hrobmi so slovenskými nápismi, alebo z diaľnice M7. Do haly vstúpiť je ako vojsť do iného, krehkého sveta. Svetlá sa trbliecu, akoby už panovalo vianočné mystérium. Popri ozdobených vianočných stromčekoch sú umiestnené košíky plné ďalších krehučkých a nádherných ozdôb. Z ktorýchkoľvek si môžete vybrať, hoci aj zo všetkých.

„Vždy bolo mojou úlohou zdobiť stromček,“ povedal mi s úsmevom 87-ročný majiteľ manufaktúry Lajos Szabó, ktorý sa aj dnes aktívne podieľa na práci podniku. „Povešal som naň všetko, čo sme mali doma. Mne sa to tak páčilo. Moja manželka sa tomu len usmievala. Mali sme aj dve žlté ozdoby v tvare kuriatok. Tie som vždy tak „prištipcoval“ na stromček, aby ich deti museli hľadať. Kým boli naše tri deti malé, aj im sa to páčilo. Potom sa najmä dcéra tvárila, že by sme si mali vybrať jednu farbu. Čo som mal robiť, keď sa mi všetky naše ozdoby páčili?,“ žmurkol šibalsky. Potom veselo začal rozprávať o živote živnostníka, ktorý ako jeden z prvých dostal povolenie v roku 1963. Vlastne vďaka veľkodušnosti úradníka, ktorému bola sympatická odvaha vynaliezavého nadšenca, pôvodne plánovača výťahov, v dopoly postavenom dome. Najprv mohol vyrábať drobné darčekové predmety, tzv. zamatové pamätníky, vešiaky na oblečenie, hračky. Na hračky z umelej hmoty nanášali farbu elektrostatickou technikou nafukovania. Nápad psíka, s pokyvujúcou hlavou, ležiaceho pri zadnom okne množstva osobných áut v Maďarsku, si priviezli z Nemecka. Potom našiel spôsob ako leštiť kovovou parou, ba aj postriebrovať. Kapacita stroja však bola taká veľká, že popri výrobe hračiek mohli tiež začať s výrobou vianočných ozdôb. S rozpadom socialistického tábora a následného mohutného prílivu čínskych tovarov na európsky trh výroba hračiek skrachovala. Stratil živobytie. Preto s rodinou posilnil výrobu vianočných ozdôb zo skla, ktoré ho vždy fascinovali. Pritom fúkanie sklenených obalov, ampuliek, laboratórnych baniek, fľaštičiek na parfumy a podobných produktov malo v Maďarsku veľkú tradíciu aj finančný úspech. Počas privatizačného obdobia tzv. „divokého západu“ jednoducho zrušili výrobu obalového skla. Odtiaľ si aj on odkúpil svoj prvý stroj. Vďaka svojmu umu a šikovným rukám dodnes vlastnoručne vyrába stroje a zariadenie, ktoré potrebuje k produkcii práve tvoreného tovaru. Mal 75, keď sa naučil sústružiť. Vyvíja a vyrába, čo potrebuje jeho firma na prevádzku. Teraz si láme hlavu, ako automatizovať a tak urýchliť prácu na vnútornom postriebrovaní vianočných ozdôb. Iba vtedy budú nádherne lesklé. Napriek tomu, že manufaktúra je založená na ručnej výrobe, každoročne vyprodukujú státisíce vianočných ozdôb. Postupne, s rozširujúcou sa výrobou a získavaním trhu pre ručne vyrábané sklenené ozdoby, si zároveň hľadal sklady mimo Budapešti. Tak objavili Szabóovci Tárnok. Najprv preniesli distribúciu, potom výrobu a nakoniec aj bývanie.

– Neoľutovali ste, že ste sa presunuli z XIII. obvodu hlavného mesta do Peštianskej župy?

– Ani nie, lebo sme predali aj dom, ktorý sme si postavili vlastnými rukami. Tu, vedľa prevádzky sme vybudovali apartmán pre seba. Dokonca aj pre niektoré naše spolupracovníčky sme zriadili ubytovňu. Umenie pracovať so sklom nie je bežné. Sme veľmi radi, že sme si našli ženy, ktoré majú šikovné ruky a hravo si pamätajú naše vzorky hoci aj spred 10 rokov. Maľujú štetcom a pipetou. Sklára, ktorý fúka sklo, máme len sezónne. Jeden sklár prichádza zo Sedmohradska. Tohto roku ani nemohol prísť pre komplikácie s koronavírusom. Poslali sme mu materiál, vyrobil pre nás všetko, čo sme potrebovali a poslal späť. Asi budem musieť presvedčiť daktorého z vnukov, aby sa vyučil sklárskemu remeslu. Jeden dôchodca k nám chodieva predvádzať fúkanie a výrobu sklenených ozdôb, keď tu máme skupiny detí, škôlkarov a školákov. Tento rok aj exkurzie odpadli. Musíme chrániť zdravie našich spolupracovníkov.

– Máte aj vzorkovnicu svojich ozdôb?

– Našich gúľ máme podľa jednotlivých farieb a vzoriek plné skrine. Ale dievčatá to nepotrebujú. Keď im poviem, aby urobili dvadsať kusov toho alebo onoho, sadnú si a maľujú, po pamäti a vynikajúco. Pritom stále vymýšľajú nové vzory. Moja manželka mala posledné slovo. Po jej smrti prevzala úlohy dekorácie výrobkov naša dcéra. Máme veľa takých zákazníkov, ktorí si objednávajú malé série. Hoci aj len jednu guľu si môžu objednať. V tom je naša výhoda, že nemáme množstevné obmedzenia, a preto nás majú klienti radi. Prichádzajú od veľkých obchodných domov, ale aj malých predajcov zo zahraničia i z Maďarska. Najpyšnejší som na dlhoročnú úspešnú spoluprácu s obchodníkmi z Hongkongu. Potom, keď sa mestský štát stal opäť súčasťou Číny, zakázali im obchodovať so zahraničným producentom. Tento biznis vyžaduje investície vopred. Sme ako poľnohospodári, ktorí zasadia zemiaky. Celý rok pracujú a potom zožnú úrodu až na jeseň. My, pred Vianocami.

– Máte obľúbený produkt a preferovaného zákazníka?

– Každý rok preferujem iný vzor. Tentoraz je to guľa s ikonou – hoci zatiaľ sme neprenikli na ruský trh, a ďalšia s modlitbou. Mojimi najobľúbenejšími zákazníkmi sú deti. Raz sem prišla jedna malá, asi trojročná slečna. „Tu je to ako v nebi”, vzdychla si, keď vstúpila do predajne. Neviem, odkiaľ vie malé dieťa, aké je to v nebi, ale dojalo ma to.

Večný optimizmus posúval Lajosa Szabóa a jeho manželku Marianu vždy vpred. Nikdy neboli na peniaze, nech ich je len toľko, koľko potrebujú. Manželka sa vždy obávala, aby neboli ozdoby ľuďom pridrahé. Nezastavilo ich nešťastie pred piatimi rokmi, keď požiar zničil celý sklad a všetko, čo v ňom bolo. Pani Szabóová sa na druhý deň ráno pustila do upratovania a strhla so sebou všetkých. Pokračovali v práci. Aj vďaka neutíchajúcemu nadšeniu rodiny je firma viac ako jeden a pol desaťročia medzi pozvanými hosťami Vianočného veľtrhu vo Frankfurte, ktorý je akýmsi diktátorom trendov. „Hneď na začiatku od nás prevzali 26 položiek. Každý rok musíme predstaviť niečo nové. Organizátori stanovia tému a farby. Je to vždy vzrušujúca výzva,“ hovorí.

Vianoce sú v manufaktúre Szabóovcov každý deň. Skutočné Vianoce, s tradíciami, jedlami a vyparádeným stromčekom, sú tým najsvätejším sviatkom.

Erika Trenková

Foto: autorka