Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad aj v tomto roku plánuje vydať v poradí už 5. diel Našich novohradských koreňov. Štvrtá časť mala názov Novohradské hodnoty a príbehy a oproti doterajším má až úctyhodných 396 strán. Autorom bol opäť rytier maďarskej kultúry József Végh.

Uznávaný osvetár spracoval aj predchádzajúce časti tejto série, Novohradskú svadbu, ako aj príbehy novohradských obetí vojen. „Na túto časť našej práce sme veľmi hrdí. Aktuálnu publikáciu sme síce nemohli predstaviť širokej verejnosti, ale už teraz máme vymyslený koncept ďalšieho diela. Financie sa snažíme získať z rozličných zdrojov, našťastie sa nám to vždy podarilo,“ spomenula predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Tünde Debreceniová Králiková. Otvorene hovorila aj o nepríjemnostiach, ktoré vznikli okolo knihy. „Obyvatelia sa už na ňu veľmi tešili, ale vydanie meškalo. Zapríčinila to koronavírusová nákaza, ale aj náš nový starosta, ktorý v poslednej chvíli pred tlačou stiahol slovenskú verziu jeho predslovu. Argumentoval tým, že nezapadá do koncepcie knihy a je zbytočný. Starostovi sme rukopis poslali včas, nepovedal však svoju mienku o ňom, a o päť minút dvanásť sa rozhodol urobiť tento krok. Knihu, ktorú sme plánovali vydať koncom minulého roka, sa nám napokon podarilo dokončiť pred mesiacom,“ posťažovala sa predstaviteľka miestnych Slovákov. Dodala, že písomne vyhľadala niekoľko kompetentných ľudí, aby starostovi vysvetlili, že v Novohrade treba podporovať slovenskú národnosť. „Práve on by mal byť vzorom, motivovať ľudí, aby zachovávali korene a jazyk predkov,“ konštatovala T. Debreceniová Králiková s vierou, že ďalšia spolupráca oboch samospráv bude plynulejšia, lebo už začali pracovať na 5. diele Našich novohradských koreňov.

„Tento prekrásny kraj by sme chceli predstaviť čitateľom cez fotoknihu. Oslovili sme obyvateľov obce, aby nám poskytli staré fotografie, pohľadnice a napísali nám, čo sa na nich nachádza, alebo sa podelili o okolnosti ich vzniku. Bohužiaľ, žije tu už málo starších, pôvodných obyvateľov, ale urobíme všetko, aby kniha vznikla. Za dôležité to pokladáme aj preto, lebo tieto obrázky archivujú všetko, o čom dnešná mládež nemá ani potuchy, alebo vôbec nepozná, napríklad niekdajšie miestne kúpalisko alebo dom pre turistov,“ vyzdvihla T. Debreceniová Králiková. Cieľom slovenskej samosprávy je, aby zozbierala čo najviac starých fotografií a cez ne predstavila obec Novohrad a jej okolie. Zostavovateľom by bol opäť J. Végh, keďže dobre pozná kultúrno-spoločenskú minulosť dediny a jej históriu. Predsedníčka spomenula, že istú časť fotografií sa im už podarilo prekopírovať z archívov alebo priamo od zberateľov. Našťastie, slovenská samospráva má veľa podporovateľov, ktorí vedia, že jej existencia spestruje najmä kultúrno-spoločenský život všetkých generácií v Novohrade. „Na Veľkú noc sme vymysleli súťaž pre žiakov miestnej základnej školy. Deti majú farbiť kraslice. Tie najkrajšie práce v 1., 2.-3., 4.-5. a 6.-8. ročníku plánujeme ohodnotiť servítkovou technikou, dekupážou vyrobenou ozdobou,“ vysvetlila predsedníčka. T. Debreceniová Králiková spomenula aj to, že slovenská samospráva podala súbeh na prícestný kríž, ktorý by mal dvojjazyčnú tabuľu. „S naším novým farárom, ktorý nám vždy vychádza z ústrety, sme sa rozhodli, že približne 90 centimetrovú sochu Najsvätejšie srdce Ježišovo postavíme v centre,“ prezradila vedúca miestnej Slovače s nádejou, že turistom i obyvateľom sa bude páčiť. Slovenská samospráva nezabúda ani na tých, ktorí zavítajú do tejto dedinky, nedávno pre nich pripravila brožúru o materiálnych a duchovných hodnotách Novohradu. T. Debreceniová Králiková s hrdosťou poznamenala, že onedlho dokončia rekonštrukčné práce sídla samosprávy, ktorého väčšia miestnosť bude slúžiť na výstavy. Sem plánujú zakúpiť autentické drevené vitríny na zbierku krojovaných bábik. „Chceme ponúknuť možnosť zviditeľniť sa miestnym umelcom, veď v obci máme drevorezbára i odlievača sviečok, ako aj zberateľku mužských a ženských bábik s porcelánovou tvárou a mnohých iných. Barbora Dávidová pri kladení venca pri príležitosti Dňa revolúcie 1848 poskytla slovenskej samospráve párik krojovaných bábik, ktorý sme postavili k pamätníku,“ hrdo dodala T. Debreceniová Králiková.

AR

Foto: T. Debreceniová Králiková, archív