Človeka počas svojho života osud zaveje na rôzne miesta, ale jeho srdce ho neustále ťahá do rodného kraja, kde uzrel svetlo sveta a kde ho mamička pritúlila k sebe.

Koncom októbra sa Jozef Budai, v Kirti zvaný iba „pán učiteľ“, dožil deväťdesiatich rokov. Maturoval roku 1951 v Ostrihome. Vo Vacove na Teologickej vysokej škole študoval jeden rok. Na Pedagogickej vysokej škole Gyulu Juhásza v Segedíne absolvoval v rokoch 1952 – 1955 študijný odbor matematika – fyzika. Mladý učiteľ prvé roky učil v Etyeku. Po ukončení pedagogickej praxe si podal žiadosť vyučovať v rodnej dedine, v novohradskej obci Kirť. Na šťastie sa mu to podarilo, a 1. júla 1955 nastúpil ako učiteľ reálnych predmetov do základnej školy, kde učil do 30. decembra 1991, keď odišiel do dôchodku. V roku 1956 mu ponúkli prácu odborného asistenta na Pedagogickej vysokej škole v Segedíne na Katedre matematiky. Ponuku neprijal. V tom roku sa oženil a postavil rodinný dom, kde spolu s manželkou Piroškou vychovali tri deti, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie. Päťdesiat rokov žil v šťastnom manželstve.

Jozef Budai o svojej pedagogickej dráhe hovoril, že i keď veľmi rád vyučoval, jeho srdcovou záležitosťou bola osveta, pre ktorú sa vzdal aj funkcie riaditeľa základnej školy. Organizoval Ľudovú vysokú školu, Gastronomický festival chutí Plavcov a populárny Letný mládežnícky vlastivedný tábor. 54 rokov vykonával úlohy riaditeľa Domu kultúry a knihovníka obecnej knižnice.

Aj v súčasnosti je vedúcim Pávieho krúžku a Krúžku vzdelávania. Od roku 1958 dodnes pracoval na poli slovenskej kultúry, za čo mu Zväz Slovákov v Maďarsku v roku 1992 odovzdal vyznamenanie Strom života. Je držiteľom viacerých celoštátnych, župných, národnostných cien. Pri príležitosti päťdesiatročnej osvetovej činnosti rodná obec mu v roku 2002 udelila titul čestný občan.

Jozef Budai oslávil svoje 90. narodeniny v ním vysnívanej a postavenej budove, v klubovej knižnici v kruhu členov jeho rodiny a priateľov. S oslavou 90-ky mu pomohli jeho synovia Gabriel a Jozef so svojimi rodinami. Niesla sa vo veľmi príjemnej atmosfére, prítomná bola nielen rodina, priatelia, kolegovia, ale aj bývalí žiaci.

Dejisko narodeninového stretnutia s radosťou poskytla Obecná samospráva, keďže jeho priestory boli neoddeliteľnou súčasťou života oslávenca. Ani sa nedá predstaviť, že pre každého známy Jóži báči, koľko hodín, dní, týždňov, mesiacov, desaťročí strávil tu, a ako aktívny pedagóg, riaditeľ, osvetár, vedúci krúžkov, knihovník, zakladateľ miestnej slovenskej samosprávy a pobočky skrášľoval a hodnotou napĺňal slovenský národnostný život obce i župy.

V kultúrnom programe usporiadanom na jeho počesť ani tentoraz nechýbala mládež, od ktorej závisí budúcnosť nielen kirťanskej Slovače, ale aj Slovákov v Maďarsku. S miestnym speváckym zborom dokonca vystúpili aj vnuci a pravnuci oslávenca, ktorí svojím muzicírovaním a spevom urobili všetkým radosť.

Po dojímavom programe nasledovali gratulácie. Okrem členov speváckeho zboru, starostky, predsedu a poslancov miestnej slovenskej národnostnej samosprávy, rodiny, príbuzných a obyvateľov dediny tomuto všestrannému človekovi zablahoželala v mene novohradských a hevešských Slovákov vedúca ich združenia Terézia Nedeliczká a peknou ľudovou piesňou potešila jubilanta i prítomných riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király.

Oslávenec sa s mladistvým impulzom a rutinou poďakoval za priazeň, za predstavený „živý rodinný fotoalbum“ a za celú slávnosť.

Podujatie zvečnili aj spoločnou fotografiou.

Keď sme sa J. Budaia opýtali, či sa mu splnili všetky sny, odpoveď znela: áno. Po jedenásťročnom odlúčení sa mu podarilo vrátiť sa do rodnej obce v rukách s diplomom pedagóga. Venoval sa celý život slovenskej kultúre, osvete. Jeho sny realizovali aj tri deti, osem vnúčat a možno v budúcnosti aj sedem pravnúčat. Po tridsiatich rokoch tvrdej práce sa komunite podarilo kúpiť niekdajší sedliacky dom, kde plánujú nainštalovať národopisnú zbierku. Jóži báči nás potešil a obohatil príkladnou životnou dráhou. My mu prajeme, aby zostal ešte dlho medzi nami, aby bol zdravý, a do ďalšej desiatky vstúpil s podobnou chuťou do života. Pre radosť nás všetkých.

TN/KK/AR

Foto: Ina Nersesian, Mihály Styevkó