Veľkej popularite sa teší bezplatný jazykový kurz organizovaný Slovenskou samosprávou vo Vacove, ktorý v októbri odštartoval dvanásty raz. Vedúcou kurzu je vynikajúca lektorka – obetavá mamička štyroch detí – Martinka Pillingová.

Používajú učebnicu Krížom-krážom. Počas pandémie, keď nebola možnosť stretávať sa, vyučovanie prebiehalo online formou. Miesto tabule mali chatové okienko, ľahko sa dali zdieľať materiály, nebolo treba dopredu nič vytlačiť. Výhoda tejto formy spočíva v tom, že aj chýbajúci sa mohli znovu zapojiť. Spomedzi poslucháčov viacerí pochádzajú z okolitých slovenských dedín (Čuvár, Guta, Horné Peťany), kde sa v základnej škole učili slovenský jazyk. V detstve zasadené semienko vo veku dospelosti „vyklíči” a poslucháči ocenili, že už mali určité jazykové znalosti. Úprimná vďaka patrí pedagógom, ktorí ich neúnavne a oduševnene učili.

Ukážka, ako si to bez pomoci napísali:

Môj príbeh – Ako som sa dostala k štúdiu slovenčiny

Keď som bola malé dievča, bývali sme u starých rodičov z otcovej strany. Oni sa rozprávali medzi sebou po slovensky. Takto sa prihovárali aj mne. Neučili ma slovenské slovíčka, ale rozumela som všetkému, čo mi povedali. Ja som však na všetko odpovedala po maďarsky. Aj moja druhá babička sa so mnou bavila po slovensky, aj spievala, keď sme sa stretli. Jej matka predčasne zomrela, možno preto mi niekedy rozprávala smutnú baladu. Spievala však aj veselé pesničky. Pamätám si karnevalovú pieseň:

„Fašiangy, fašiangy, fašiangovníci
tancujú mládenci nad záhumnici,
pred nima, za nima dievčatá hrajú,
červené čizmičky na noškách majú.”

Neskôr som sa učila slovenčinu na základnej škole. Preto sa chcem naučiť po slovensky.

Zuzana Duhoniová

Prečo sa učím po slovensky?

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sme často na víkend cestovali na Slovensko do hôr, na túry. Večer sme sa vydali na cestu vlakom a na úsvite sme pricestovali. Krása slovenských hôr ma očarila. Na začiatku sme hovorili s ľuďmi po rusky. Minulo niekoľko rokov a po rusky som zabudla. Napadlo mi: keď chcem cestovať na Slovensko, mala by som sa naučiť po slovensky.

Na začiatku som chodila do kurzu v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Potom som so slovenčinou prestala, lebo som nemala čas. Viackrát som začala znova na rôznych miestach, a potom znova prestala. Celkom som po slovensky zabudla, lebo medzitým už prešlo niekoľko rokov. A zrazu zasiahla náhoda: pracovala som vo Vacove, kde sa začínal kurz slovenčiny. Spolu s kolegyňou sme naň začali chodiť. Veľmi mám rada Martinine hodiny, lebo sa učíme nielen jazyk, ale aj mnoho zaujímavostí o Slovensku. Tak som si obľúbila nielen hory, ale aj slovenskú kultúru. Keby som mohla, vycestovala by som na Slovensko, ale teraz je to ešte zložité.

Erika

Mária Menczerová

Foto: autorka