Urob si dom a bývaj v ňom!

Tento nadpis mi pripomína ľudovú pesničku, ktorá sa začína takto: „Ešče jennu céru mám, / aj téj takú radu dám...“ Teda aj v piesni sa oceňujú rady, ktoré dostávame od rodičov. Ja som ich tiež dostal veľa, jedna mi utkvela v pamäti na celý život a dlhé roky bola zdrojom môjho šťastia a radosti. Na radu tatovu som si v rodných Mlynkoch kúpil domček. Ale poďme na vec od začiatku.

V Mlynkoch na konci Hornej uličky moji starí rodičia po tatovi mali svoj dom a bývali v ňom. Starý otec Gregor Papuček, narodený r. 1873, a stará mama Mária Glücková, narodená r. 1885. Ja ako malý chlapec som k nim často chodieval a obľúbil som si nielen ich dom, dvor a záhradu, ale aj celé okolie. Bol to pre mňa taký romantický kút. V pozadí sa vypínal slávny vrch Pilíš (pôvodne Pleš), na jeho úbočí mohutná skala menom Brány, pod ním role, neďaleký potok, dve studienky, od ktorých tiekla voda cez potôčky do väčšieho potoka a preto ich okolie miestni obyvatelia nazývali Pri dvoch potóčkof. Ďalej, trošku vyššie, žblnkala čistučká voda Golvavej stuďenky, hodne vyššie bola Huťská ďíra, atď. Čiže – naslovovzatá romantika!

Raz mi tato spomínali, že nad posledným (Pizákovým) domom v Hornej uličke je jeden domček na predaj. Na jeho dvore je studienka. Išiel som si ho pozrieť a veľmi sa mi zapáčil. Rozhodol som sa, že si ho kúpim.

Tato vedeli, že majiteľom domčeka je pán Vodecký, ktorý býva v Budíne na Ulici martýrov (Mártírok útja, dnes Margitina okružná). Pozhovárali sme sa, že pôjdeme k nemu a dohodneme sa s ním. Aj sa tak stalo a domček som si 24. februára 1971 kúpil. Mal som s ním veľa práce, kým som ho dal do poriadku, ale aj veľa radosti.

Domček tam celé povojnové desaťročia stál opustený, dokonca čiastočne zruinovaný. Jeho predný pravý roh za vojny zasiahla strela. Vôbec, na celom domčeku bolo hodne čo obnovovať. Bolo treba opraviť škridlovú strechu, prefarbiť okná, dvere... Našťastie som mal aj výdatnú pomoc. Prišiel môj bratranec, murár Martin Papuček a zrúcaný roh mi prekrásne opravil. Do poriadku som musel dať aj dvor, plot a celé okolie. Ale túžba po kráse mi poskytla dostatok oduševnenia a nakoniec renovovaný domček a jeho okolie ma obdarili neobyčajnou radosťou.

Málokomu vyviera studienka priamo na dvore. Je to Pri dvoch potôčkoch a jeden z nich vyteká z mojej studienky. Bol som na to hrdý. Chodieval som tam často. Pred domom som urobil hlbšiu betónovú nádrž, do ktorej sa dalo napustiť vody na kúpanie. Vedľa som urobil plytkú betónovú jamu, do tej som dal doviezť piesok. Občas som vyšiel hore svahom za domom, pod borové stromy, odkiaľ som mal báječný výhľad na celú dedinu.

Dlhé roky som v domčeku trávil voľné chvíle. Urobil som všetko pre to, aby sa tam dobre cítili aj deti. Bola tu bujná zeleň, prekrásne okolie, kvety, dobrý vzduch... Mohli sa kúpať vonku v bazéniku a hrať sa v piesku... Roky pribúdali, nie tak voľný čas a sily. Nadišlo obdobie, keď mi cestovanie a práce okolo domčeka spôsobovali viac starostí ako radosti, až som sa ho nakoniec rozhodol predať. Uchoval som si naň však pekné spomienky, jednu som zachytil v kratučkej básni.

Na pravej strane dvora pri domčeku stála prekrásna mladá biela breza, ktorú som si zosobnil:

Baladická
Na dvore podpilíšskej chaty
bledá zakliata panna stojí.
Má odeté brezové šaty
a ozvať, ach,
ozvať sa bojí.