Parlamentné voľby v Maďarsku, ktoré sa konali 12. apríla, priniesli zásadnú zmenu politického rozloženia síl v krajine. Podľa takmer úplných výsledkov zvíťazila opozičná strana Tisza vedená Péterom Magyarom, ktorá získala približne 137 zo 199 mandátov v Národnom zhromaždení, čím dosiahla ústavnú dvojtretinovú väčšinu.

Doterajší premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz utrpeli výraznú porážku po 16 rokoch pri moci, pričom Fidesz získal približne 56 mandátov. Orbán výsledok volieb uznal ešte v priebehu sčítavania hlasov a zablahoželal víťazovi.

Výsledky a priebeh volieb

Volebná účasť bola podľa dostupných údajov jednou z najvyšších od zmeny režimu v roku 1989, približne 78 %, čo poukazuje na mimoriadny záujem voličov o výsledok hlasovania.

Strana Tisza získala väčšinu nielen v pomernom hlasovaní, ale dominovala aj vo väčšine jednomandátových obvodov. Výsledok jej zabezpečil ústavnú väčšinu, ktorá umožňuje meniť ústavu bez potreby podpory opozície.

Do parlamentu sa okrem Tiszy a Fideszu dostalo aj krajne pravicové hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk), ktoré prekročilo päťpercentnú hranicu. Naopak, viaceré tradičné opozičné subjekty sa do parlamentu nedostali, čo viedlo k rezignáciám niektorých lídrov. Tento výsledok znamená zásadnú rekonfiguráciu opozície. Viaceré doteraz etablované opozičné strany nedokázali prekročiť hranicu zvoliteľnosti alebo zaznamenali len marginálne zisky hlasov, v dôsledku čoho sa politická scéna výrazne zjednodušila. Parlamentná súťaž sa tak po rokoch fragmentácie fakticky redukuje na dominanciu dvoch hlavných subjektov – Tiszy a Fideszu.

Geografické a sociologické aspekty

Výsledky volieb poukázali na výrazné geografické a sociologické rozdiely v podpore jednotlivých politických subjektov. Kým Budapešť a väčšie mestá tradične inklinovali k opozícii, víťazná Tisza dokázala tentoraz preniknúť aj do menších miest a časti vidieka, čo sa ukázalo ako rozhodujúce pre získanie ústavnej väčšiny. Naopak, Fidesz si síce udržal podporu v niektorých svojich tradičných regiónoch, nedokázal ju však rozšíriť ani kompenzovať straty v iných častiach krajiny.

Podľa prvých povolebných analýz sa zmenil aj sociologický profil voličov. Tisza oslovila nielen mestských a mladších voličov či časť strednej triedy, ale aj segment sklamaných bývalých podporovateľov Fideszu. Práve tento presun časti elektorátu medzi hlavnými politickými tábormi zohral kľúčovú úlohu pri konečnom výsledku. Fidesz si naďalej udržal relatívne silnú podporu medzi staršími a konzervatívnejšími voličmi, čo však na udržanie dominantného postavenia nestačilo.

Reakcie víťaza a domáca politická situácia

Líder víťaznej strany Péter Magyar označil výsledok volieb za „zmenu režimu“ a deklaroval zámer uskutočniť rozsiahle reformy. Tie sa majú zamerať najmä na boj proti korupcii, posilnenie nezávislosti súdnictva a obnovenie slobody médií. Magyar zároveň avizoval, že jeho vláda sa bude usilovať o uvoľnenie zmrazených fondov Európskej únie, ktorých čerpanie bolo v posledných rokoch obmedzené pre spory o právny štát.

V rámci prvých krokov po voľbách vyzval viacerých vysokých štátnych predstaviteľov spojených s predchádzajúcou vládou na odstúpenie a oznámil zámer vytvoriť inštitúcie na vyšetrovanie zneužívania verejných a európskych zdrojov. Zároveň deklaroval zámer obmedziť počet funkčných období predsedu vlády ústavnou zmenou na dva volebné cykly.

Postoj porazenej vlády

Viktor Orbán vo svojom vyhlásení označil výsledok za „jasný“, hoci pre jeho stranu bolestivý, a potvrdil, že Fidesz prechádza do opozície. Podľa dostupných informácií plánuje Orbán zostať lídrom strany a zohrávať úlohu hlavného opozičného predstaviteľa v novom parlamente.

Medzinárodné reakcie

Výsledok volieb vyvolal rozsiahle reakcie zahraničných lídrov a medzinárodného spoločenstva. Viacerí predstavitelia členských štátov Európskej únie výsledok privítali ako signál možného zlepšenia vzťahov s Budapešťou.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a poľský premiér Donald Tusk patria medzi tých, ktorí víťazovi zablahoželali a vyjadrili očakávania užšej spolupráce.

Podporu vyjadrili aj ďalší európski politici vrátane španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorý výsledok interpretoval ako víťazstvo „európskych hodnôt“.

Z Estónska zaznela gratulácia s dôrazom na „historickú voľbu pre slobodné a silné Maďarsko v zjednotenej Európe“.

Reakcie mimo Európskej únie boli opatrnejšie. Podľa dostupných informácií reagovalo Rusko rezervovane, zatiaľ čo administratíva Spojených štátov sa k výsledku spočiatku verejne nevyjadrila, napriek predchádzajúcej podpore Orbána zo strany niektorých amerických politikov.

Ukrajina signalizovala pripravenosť na spoluprácu, pričom otázkou zostáva postoj novej vlády k právam maďarskej menšiny na Ukrajine.

Reakcia Slovenska

Slovenský premiér Robert Fico reagoval na výsledok maďarských volieb pomerne rýchlo a v zásade zdržanlivo-diplomaticky. Podľa jeho oficiálneho vyjadrenia zablahoželal víťazovi k výsledku volieb a zdôraznil, že rozhodnutie maďarských voličov rešpektuje. Zároveň deklaroval pripravenosť Slovenska na pokračovanie spolupráce s novou vládou. Fico zároveň uviedol, že zahraničnopolitické a strategické ciele Slovenska sa nemenia, pričom dôraz kládol najmä na udržiavanie dobrých bilaterálnych vzťahov s Maďarskom, spoluprácu v rámci regiónu (najmä V4) a spoločné energetické záujmy.

Popri gratulácii novému víťazovi sa však Fico pozitívne vyjadril aj o odchádzajúcom premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorému poďakoval za doterajšiu spoluprácu a označil ju za prínosnú.

Čo čaká našu národnosť?

Historicky vysoká, takmer 80-percentná volebná účasť zmenila parametre pre získanie preferenčných mandátov pre národnosti. V dôsledku toho v novom parlamente nebude sedieť národnostný poslanec s plným hlasovacím právom. Absencia poslanca s hlasovacím právom sa môže už v blízkej budúcnosti prejaviť napr. pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2027. Kým doteraz mohol národnostný poslanec podávať modifikačné návrhy aj priamo v pléne v prípade, že vládny návrh nezodpovedal požiadavkám národností, v novom období sa hovorcovia budú musieť spoliehať na kolektívny hlas parlamentného Výboru pre národnosti. „Takáto situácia nie je po prvýkrát. V prvom volebnom období, keď boli národnostní hovorcovia v parlamente, tiež nebol spomedzi nich ani jeden parlamentný poslanec,“ povedal náš doterajší i pokračujúci parlamentný hovorca Anton Paulik pre portál storyteller.rs. Rozhodujúce pre reálny vplyv Slovákov a ostatných národností nebude samotné hlasovanie v pléne, ale zachovanie kompetencií výboru, ktorý je definovaný ako plnoprávny stály výbor parlamentu. Sila národnostného zastúpenia sa v nadchádzajúcom období bude odvíjať predovšetkým od postavenia predsedu výboru v rámci hierarchie parlamentu. Kľúčovým zostáva jeho členstvo v takzvanom hlavnom výbore (Házbizottság), ktorý určuje harmonogram a program jednotlivých zasadnutí. „Tento výbor určuje program zasadnutia. To znamená, že keď sa predložili návrhy rôznych zákonov, tento výbor určoval, ktoré sa dostanú na program ktorý deň. Ak sa nezmení, že predseda nášho výboru bude členom tohto hlavného výboru, tak neočakávam veľké zmeny v tejto spolupráci,“ predpokladá Paulik v súvislosti s budúcim fungovaním legislatívnych procesov.

„Pravdou je, že vo volebnom programe víťaznej strany Tisza nie je ani jedna zmienka o tom, aká by mala byť národnostná politika. To znamená, že žiadne skúsenosti so spoluprácou s nimi nemáme,“ konštatuje slovenský hovorca. Situáciu dopĺňa aj fakt, že do parlamentu prichádza skupina politikov, u ktorých je otázne, nakoľko sú oboznámení s prácou s národnostnou legislatívou. Pre A. Paulika sa teraz začína obdobie nadväzovania nových komunikačných kanálov. Ich prioritou je predstavenie doterajších výsledkov práce výboru novej vládnej garnitúre. Anton Paulik zdôrazňuje, že sa budú musieť pripraviť rýchlo, aby našli spoločnú reč nielen s vedením parlamentu, ale aj s vedením víťaznej strany. Z hľadiska ekonomickej stability slovenskej komunity v Maďarsku A. Paulik odmieta úvahy o stagnácii podpory. Upozorňuje najmä na rozvoj štipendijných systémov pre budúcich národnostných učiteľov a študentov všetkých stupňov škôl, ktoré vznikali v posledných rokoch práve z národnostných fondov. Skutočnou previerkou schopnosti národnostného výboru, keď ide o slovenskú komunitu v Maďarsku, bude napríklad vyjednávanie o dokončení rozpracovaných strategických projektov, ako je Slovenské kultúrne centrum v Budapešti v priestoroch bývalého kostola slovenských evanjelikov na Rákócziho triede.

Ďalší vývoj po voľbách

Po oznámení výsledkov sa očakáva formálny proces zostavenia vlády. Prezident republiky Tamás Sulyok inicioval konzultácie s lídrami relevantných parlamentných strán, s ktorými sa stretol 15. apríla s cieľom zabezpečiť hladký priebeh prechodu moci a vytvorenie novej vlády. P. Magyar v prezidentskom úrade strávil takmer hodinu. Na následnej tlačovej konferencii uviedol, že prezident zvolá ustanovujúcu schôdzu nového parlamentu v čo najskoršom možnom termíne, reálne niekedy medzi 4. a 6. májom. Prezident následne poverí Magyara zostavením vlády. Magyar zároveň prezidentovi podrobne vysvetlil, prečo ho považuje za nespôsobilého vykonávať funkciu a uviedol, že ak prezident po vytvorení vlády neodstúpi dobrovoľne – rovnako ako ďalší „bábkoví“ predstavitelia, napríklad generálny prokurátor –, využijú svoju dvojtretinovú väčšinu na ich odvolanie prostredníctvom zmeny ústavy. „Rozišli sme sa s tým, že najdôležitejšie je zvolanie ustanovujúcej schôdze, keďže sa nachádzame uprostred energetickej krízy,“ dodal Magyar, ktorý už skôr avizoval, že jeho prvé zahraničné cesty by mali smerovať do Poľska, Rakúska a Bruselu, čo naznačuje orientáciu novej vlády na posilnenie vzťahov s Európskou úniou.

Význam volieb

Voľby sú označované za najvýznamnejší politický zlom v Maďarsku od roku 1989. Ukončili dlhodobú dominanciu strany Fidesz a otvorili priestor pre zásadnú reformu politického systému krajiny. Zároveň ide o jednu z najvýraznejších zmien v rámci Európskej únie v posledných rokoch, keďže Maďarsko bolo počas vlády Viktora Orbána často v konflikte s európskymi inštitúciami v otázkach právneho štátu, médií a zahraničnej politiky. Nová vláda bude čeliť výzve nielen realizovať sľubované reformy, ale aj stabilizovať ekonomiku a obnoviť dôveru medzinárodných partnerov.

Sprac. zp

Foto: MTI/Róbert Hegedüs, vg.hu, oslovma.hu, forbes.hu

Most cez politické zmeny: Čo čaká slovenskú komunitu v novom maďarskom parlamente?