Samosprávny systém či občianska sféra?

Po viac ako storočnej prestávke sa v roku 1993 zrodil Zákon o právach národných a etnických menšín v Maďarsku, ľudovo nazývaný Národnostný zákon, ktorý zakotvil postavenie a práva 13 historických národností v Maďarsku a vytvoril právny rámec národnostného samosprávneho systému. Po miestnych samosprávach sa na jar 1995 založili prvé celoštátne samosprávy.

Celý systém a pravidlá národnostných volieb sa po čase zmenili, vznikli aj regionálne – župné samosprávy, a zo štátneho rozpočtu boli vyčlenené financie na zakladanie a prevádzkovanie rôznych inštitúcií. Popri samosprávach nezanikli ani spolky, združenia, kluby, a práve vďaka finančnej stabilite samospráv sa samosprávna a občianska sféra navzájom podporujú. Pri príležitosti 30. výročia založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sme sa spýtali našich čitateľov, bývalých a súčasných elektorov, poslancov, ako vnímajú činnosť samospráv, nakoľko je ich práca osožná, alebo by sa mala posilniť občianska sféra?

Ondrej Csaba Aszódi, Ečer

Ja môžem vychádzať z našich vlastných skúsenosti v Ečeri. Slovenská samospráva je absolútne potrebná, pre nás znamená obrovskú pomoc. Pred voľbami sme aktivizovali Slovákov obce, vyvíjali sme veľmi silnú kampaň, mnoho občanov sa prihlásilo na národnostné volebné listiny už aj počas skorších volebných období. Podarilo sa nám vydobiť určitý rešpekt v kruhu miestneho kolektívu, a to nielen slovenského, ale našu prácu uznávajú aj novší obyvatelia Ečera. Záleží to aj od zloženia zboru, ktorý bol aj doteraz veľmi dobrý a jednotný, od samých začiatkov sme pracovali v rovnakej zostave. Teraz sme sa rozlúčili s dvomi členkami, ktoré vzhľadom na svoj vek už nekandidovali. Na ich miesto boli zvolení poslanci z generácie dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Prostredníctvom samosprávy sme mohli získať rôzne podpory, ktoré sme použili na investície v prospech nielen slovenskej komunity, ale celej obce. Takými sú napríklad solárne panely na materskej škole a na kultúrnom dome. Aj vedenie obce nás berie ako partnerov, máme dobrý vzťah s obecným zastupiteľstvom. Napríklad keď nám nestačili podpory na už spomínané solárne panely na kultúrny dom, v ktorom sa schádzajú väčšinou kolektívy, umelecké skupiny pôvodného, slovenského obyvateľstva Ečera, obecná samospráva nám poskytla chýbajúce finančné prostriedky. Tiež sme uskutočnili úplnú rekonštrukciu oblastného domu, od strechy až po podlahu, vykonali sme aj omietanie injektážnym systémom. Prevádzkovateľom domu je náš slovenský zbor. Paralelne so slovenskou samosprávou funguje v obci Folklórny spolok Zelený veniec, v rámci ktorého pracuje viac tanečných skupín, ako aj spevácky zbor. Medzi samosprávou a spolkom je veľmi dobrá spolupráca, spolu sa dajú dosiahnuť veľmi dobré výsledky. Každý má svoju vlastnú úlohu a navzájom si pomáhame. Sú záležitosti, ktoré spadajú do kompetencie spolku, iné zase rieši samospráva. Spolok má na starosti predovšetkým zachovávanie tradícií, organizovanie pravidelných podujatí je však väčšinou spoločným projektom. Pritom táto naša spolupráca sa prejavuje aj pri oslavách náboženských sviatkov, na ktorých je v nejakej forme vždy prítomná aj slovenčina.

Marianna Bajczerová, Slovenský Komlóš

Ja si myslím, že tieto dve oblasti nemôžeme rozdeliť. Je veľmi dôležité, že keď dobre fungujú slovenské národnostné samosprávy, treba v tom pokračovať, lebo ony môžu zabezpečiť zastupovanie záujmov Slovákov. Samozrejme ich činnosť nemôže byť samostatná, lebo efektívnu prácu, kultúrnu činnosť, organizovanie programov bez pomoci členov občianskych organizácií nemôžu, nevedia vykonať, nemajú na to možnosť. Veľkým zázemím pre samosprávy znamená, ak v jednotlivých osadách fungujú aj občianske organizácie. Takto je to aj u nás, spolupráca je nevyhnutná a je najefektívnejším spôsobom, ktorým môžeme zachovávať slovenskú národnosť.

Ondrej Csasztvan, Sarvaš

Rýchlo plynie čas, veď od založenia národnostných samospráv ubehlo už 30 rokov. Najväčším rozdielom medzi prvými voľbami do národnostných samospráv a tými súčasnými je, že vtedy mali všetci voliči danej komunity, mesta, dediny právo voliť aj národnostných poslancov. Podľa hlasov bolo merateľné, nakoľko ľudia poznajú kandidáta, ako vykonáva svoju prácu a nakoľko bol populárny. Pamätám sa, že dlhodobý predseda slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán získal počas niekoľkých cyklov vo voľbách okolo 4600 hlasov, čo bolo aj v mestskom meradle pekné číslo. Tie hlasy nám dali silu do práce. To, koľkí hlasovali na národnostnú slovenskú listinu, čo nebolo povinné, potvrdilo legitimitu národnostnej samosprávy. Ja, ako vedúci Tanečného súboru Tešedík, som vtedy pokladal za samozrejmosť zachovávať tance, hudbu, piesne, kroje, zvyky našich predkov, ale vďaka vzniku samospráv sa všetko dostalo do právneho a zákonného rámca. Ja som bol poslancom v prvých troch cykloch, potom, ako som sa stal vedúcim divadla Cervinus teátrum, som kvôli nezlučiteľnosti funkcií už nekandidoval. Teraz som síce na dôchodku, ale ešte cítim silu a elán do práce, som teda znova slovenským poslancom v meste. Myslím si, že mám ešte úlohu a mám čo robiť za našu národnosť, za moje mesto. Čo sa týka občianskej sféry je dôležitá, ale finančné a zákonné zázemie dávajú samosprávy, či vo forme poskytovania priestorov v nehnuteľnostiach slovenskej samosprávy na skúšky, kluby a podobne v oblastnom dome, čo prevádzkuje národnostná samospráva, či pri písaní projektov alebo získavaní financií z viacerých fondov.

Vedomosti, spomienky a poznatky, ktoré sa nahromadili v mojom okolí, nie sú prístupné ani v knižnej ani online podobe. Množstvo hudobných nahrávok, ktoré by bolo treba katalogizovať a digitalizovať, alebo informácie o sarvašskom kroji, čo je podľa mnohých iba čierny, čo vôbec nie je pravda. Ešte v 80. rokoch minulého storočia aj v pripeštianskych a novohradských dedinách chodili ľudia v krojoch do kostola, a tieto spomienky, informácie musíme nejako odovzdať aj mladým generáciám, hoci aj v audiovizuálnej podobe. Pred dvadsiatimi rokmi gastronómia, ako program ešte neexistoval, kým teraz gastronomické festivaly sú najväčšími atrakciami a ich prostredníctvom môžeme ukázať kultúru a život Slovákov v Maďarsku, vieme sa zviditeľniť. Asimilácia je prítomná aj v gastronómii, veď tradičné jedlá sú zmenené, zjednodušené a v mnohých prípadoch aj prekrstené. O všetkých spomenutých témach – tanec, hudba, kroje, zvyky, gastronómia, kresťanské sviatky a tradičné sarvašské slovenské stavby – sa zrodili diplomové práce, pri ktorých som bol buď konzulantom, alebo oponentom, ale nebolo by od veci, zhrnúť ich do vážnejšej publikácie. Financie na digitalizáciu, vydávanie publikácií je možné získať cez samosprávu, ale popri tom je úloha a práca občianskej sféry neprehliadnuteľná. V Sarvaši jej základ tvoria škola, pedagógovia, študenti, rodičia, kultúrny spolok, tanečníci, citaristi, mužský zbor, dôchodcovia atď. Je to symbióza občianskej sféry a samosprávy, jedna bez druhej by nefungovala. Ale musím povedať, že dodnes žije generácia ľudí, a prakticky ešte aj ich deti, čo sa neradi zapisujú na listiny, lebo spomienky na výmenu obyvateľstva nie sú pekné, ani pre Slovákov, ktorí zanechali svoje domovy v Maďarsku, ani pre Maďarov, ktorí boli deportovaní zo Slovenska. Podľa mojej mienky, súhrny zo štatistických údajov raz za 10 rokov, na ktoré odpovedať ani nie je povinné, nie celkom odzrkadľujú reálny obraz danej národnosti. Skúsenosti z prvých volieb, spred 30 rokov boli oveľa motivujúcejšie, príjemnejšie, ako pri súčasných voľbách. Samosprávny systém je jedinečný a funkčný, sila a vôľa celej komunity, nie iba registrovaných prihlásených voličov, bola naozaj motivujúca.Az űrlap teteje

Terézia Nedeliczká, Veňarec

Ak berieme do úvahy náš novohradsko-hevešský región, ale platí to v prípade celej krajiny, založenie národnostných samospráv takpovediac „povznieslo“ slovenský život obcí. K našej národnostnej existencii sme dostali legislatívny a finančný rámec a možnosti. Začal sa pozitívny pohyb, ktorý naberal dobrý smer. Pritom sú aj takí, ktorí našli a nájdu spôsoby, ako sa vyhnúť predpisom a zneužiť tento systém. Týmto sa treba zaoberať tak na miestnej, ako aj na celoštátnej úrovni. Žiaľ, oblasť administrácie je ešte stále takou oblasťou, s ktorou sa treba popasovať. Podľa nás nie je primeraná poskytnutým podporám. V súčasnosti národnostná samospráva a občianska organizácia v dedine nemôžu fungovať jedna bez druhej. V optimálnom prípade kráča samospráva – či už národnostná, alebo obecná – a občianska organizácia ruka v ruke, pomáhajúc si navzájom. Silné občianske organizácie sú veľmi dôležité, pretože odzrkadľujú aktuálny stav našej spoločnosti.

Michal Tóth, Békešská Čaba

30 rokov uplynulo odvtedy, ako zákony dovolili založiť národnostiam svoje vlastné samosprávy a štát zabezpečuje ich fungovanie. Popri radosti je veľmi dôležité a potrebné aby poslanci slovenských samospráv vedeli uplatňovať svoje práva zakotvené v zákonoch. Nielen organizovať programy a zachovávať tradičné zvyky, ale uplatňovať aj občianske práva v každodennom spoločenskom živote. Ako člen Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe pokladám za dôležité, aby boli zabezpečené aj finančné podmienky, aby sme mohli zachovávať a odovzdávať ďalším generáciám naše tradície, zvyky, ako aj materinský jazyk, našu slovenčinu (zachovať a pestovať naše krásne nárečia). Takto sa môže posilniť aj občianska sféra.

(CsL, Greguš, ik)

Foto: archív respondentov, autori