„Narodil som sa v krajine Uhorskej, v stolici Prešporskej, v mestečku Zavar rečenom, dňa 12. brezna v 1822 z otca Antona a matky Elisabeth Ernst.“ Týmito slovami Jozefa Viktorina z jeho životopisu písaného v prešporskom väzení v roku 1848 som začal svoj príhovor na slávnostnom zhromaždení na jeho počesť.

Čítať ďalej: J. K. Viktorin má opäť pamätnú tabuľu v Zavare

Ján Hollý (24. marec 1785, Borský Mikuláš – 14. apríl 1849, Dobrá Voda) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ, patril k významným osobnostiam slovenského kultúrneho života. Často ho navštevovali slovenskí národovci, ku ktorým patril aj Ľudovít Štúr. Prvý raz ho s priateľom Tomášom Hrošom navštívil roku 1836, keď mu priniesli čestný exemplár almanachu Plody. Stretnutie s Jánom Hollým popisoval v listoch svojim priateľom ako veľký zážitok. Štúrovci aj v neskoršom období Hollého často navštevovali, radili sa s ním a čerpali oduševnenie pre svoju tvorivú prácu. Okrem štúrovcov ho navštevovali aj zahraničné známe osobnosti, ku ktorým patrili nemecký maliar a spisovateľ Friedrich Kaiser, ruský slavista Izmail Ivanovič Sreznevskij a ďalší.

Čítať ďalej: Zo zákulisia odhalenia pomníka Jánovi Hollému na Dobrej Vode

Po návrate zo zahraničia som si všimol, že aj na našom národnostnom políčku, ku ktorému nemôžem byť ľahostajný, sa dejú nové veci. Síce len veľmi pomaly, ale prebúdzal sa náš národnostný literárny život. Sem-tam sa v našom týždenníku objavili nové básne a pod.

Čítať ďalej: Gregor Papuček: Memoáre alias Pamäti (4) (úryvok)

Budapeštianski Slováci si uctili významného maďarského literárneho vedca a zakladateľa prvej Katedry slovenského jazyka a literatúry v Maďarsku Lászlóa Sziklaya, v deň poézie mu členovia Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti vzdali hold položením venca k jeho pamätnej tabuli v Budapešti na stene jeho bývalého obytného domu na Mramorovej ulici č. 40.

Čítať ďalej: Pocta Lászlóovi Sziklayovi v XII. obvode Budapešti