Klub slovenských dôchodcov v Budapešti (KSD) usporiadal akciu zameranú na oživenie slovenských ľudových tradícií v takej časti hlavného mesta, v ktorej síce dominujú desaťposchodové paneláky, ale v ktorej dodnes žijú spomienky na pôvodnú osadu s útulnými rodinnými domčekmi, z ktorej sa roku 1950 stal XVII. obvod Budapešti.

Prečo si zvolil práve toto dejisko? Nuž členmi klubu sú viacerí kerestúrski Slováci. Tí najaktívnejší sa spolu so Slovenskou samosprávou XVII. obvodu Budapešti viac ako 15 rokov snažia priblížiť obyvateľom tejto mestskej časti, predovšetkým deťom a mládeži, miestnu históriu od roku 1752, keď sa na tunajšom území spustošenom Turkami usadili slovenské a nemecké rodiny. Programom nazvaným Pravdivá rozprávka im predstavujú život pôvodnej osady, ľudové tradície jej obyvateľov. Navštevujú miestne základné a materské školy, ale nechýbajú ani na ústredných oslavách obvodu.

Koncom marca KSD a kerestúrska slovenská samospráva pozvali na Pravdivú rozprávku žiakov budapeštianskej slovenskej základnej školy. O oživenie tradície odzrňovania kukurice prejavilo záujem 35 detí. Do sídla slovenského voleného zboru v niekdajšej evanjelickej škole, dnes Hudobnej škole Bélu Bartóka, ich sprevádzali učiteľky.

Po privítaní a úvodných slovách o ľudových tradíciách sa deti pustili do moržovania kukurice, ktoré im názorne predviedli miestne gazdinky. Vysvetlili im, že zrná nemajú uvoľňovať nechtami, ale bruškami prstov. Samozrejme, keď bolo treba, tak im pomohli pri práci. Nebola to ľahká úloha odzrniť 100 klasov, hoci treba priznať, že ešte ťažšie bolo zohnať ich. Dnes totiž z polí už nezvážajú klasy, lež zrná, a to vďaka vysokovýkonným kombajnom. Usporiadatelia však potrebovali suché klasy. Po ich odzrnení získali oklasky, z ktorých deti skladali veže. Oklasky im potom darovali, aby si z nich mohli v škole vyrobiť hračky a ozdoby.

Keďže v Kerestúri si v niektorých slovenských rodinách dodnes starostlivo uchovávajú miestne ľudové kroje, dievčatá mali možnosť vyskúšať si ich, z čoho mali veľkú radosť. Najviac sa im páčili nazberané sukne. Hneď sa v nich začali vykrúcať, takže pri spoločnom speve sa aj trocha pozvŕtali.

Po usilovnej práci všetkým dobre padlo občerstvenie pozostávajúce z čerstvého ovocia. Na pamiatku dostali deti od predsedníčky Slovenskej samosprávy XVII. obvodu Rozálie Papovej Polereczkej kulače s motívom kukuričného klasu.

Z podujatia odchádzali nadšené nielen deti, ale aj členovia klubu slovenských dôchodcov, ktorí prišli z rôznych častí hlavného mesta.

Alžbeta Derzbachová,
členka vedenia KSD

Foto: Rákosmenti szlovákok

Svoje dojmy z akcie opísali aj štvrtáci budapeštianskej slovenskej základnej školy.

Odzrňovali sme kukuricu

Vo štvrtok 23. 3. 2017 sme boli na odzrňovaní kukurice. Zo školy sme odišli o 9.30 autobusom do Kerestúru. Išiel celý prvý stupeň okrem prvákov. Cestovali sme 45 minút. Zastavili sme pri škole, kde sme sa trošku hrali na ihrisku. Potom sme vošli do jednej miestnosti. Čakalo nás niekoľko dospelých, ktorí sa s nami rozprávali a zabávali nás. Ako posledná prišla staršia teta, ktorá nás privítala a zaspomínala, ako sa tam kedysi žilo. Potom nám ukázala, ako sa odzrňuje – moržuje – kukurica. Začali sme pracovať a súťažili sme, kto prvý bude mať plný košík zŕn. Tety boli milé. Keď sme dokončili prácu, zrná sme nasypali do jedného vreca a šúľky do druhého. Po pozametaní miestnosti sa dievčatá obliekli do ľudového kroja a chlapci si dali na hlavy čierne klobúky. Recitovali sme všetci naraz básničky, ktoré sme vedeli naspamäť. Nakoniec nás pohostili ovocím (banánmi, pomarančmi, jablkami) a vodou. Dostali sme aj fľaše na pitie s obrázkami kukurice. Nakoniec sme sa ešte hrali na ihrisku asi 20 minút a približne o 11.30 sme už cestovali naspäť do školy. Cítili sme sa dobre.

Žiaci 4. triedy