V Starom evanjelickom lýceu v Bratislave sa 12. apríla uskutočnilo veľmi srdečné, ba skôr rodinné podujatie, na deň presne 70 rokov po príchode prvého transportu Slovákov z Maďarska do Slovenskej republiky počas výmeny obyvateľstva v roku 1947.

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Čabianska organizácia Slovákov a Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí predstavili obe ročenky Slovákov v Maďarsku. V mene hostiteľov sa prítomným prihovorila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Alžbeta Hollerová Račková na úvod povedala, že už dlhšie premýšľala o možnosti ukázať naše ročenky v Bratislave, lebo iba Slováci v Srbsku majú dve obdobné publikácie, Národný kalendár a Pazovský kalendár, a dva kalendáre máme ešte my, Náš kalendár a Čabiansky kalendár, na čo sme veľmi hrdí. „Snažíme sa každý rok zostaviť ich tak, aby odzrkadľovali tradičnú štruktúru našich kalendárov,“ povedala predsedníčka CSSM. Tieto publikácie na svojich stránkach vždy spracúvali nejakú aktuálnu udalosť, nejaké výročie. V tomto roku máme dve významné výročia, jedným je päťsté výročie reformácie a druhým 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.

Predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo vo svojom príhovore poukázal okrem iného na to, že oblasť duchovnej kultúry a svetskej kultúry patria medzi piliere národnej identity, národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. Kalendáre zohrávajú dôležitú úlohu v živote človeka, v živote národa, pretože mapujú udalosti, príbehy, osobnosti, a vlastne sú nositeľmi nejakej databázy alebo historickej pamäti či už jednotlivca alebo národa. Preto je dôležité, aby sa tieto kalendáre nielen publikovali, ale hlavne, aby sa čítali, aby sa z nich nadobúdali vedomosti, pretože sú zdrojom informácií a slúžia na obohacovanie našej pamäti, na rozvíjanie nášho národného povedomia.

Predsedníčka Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová nás veľmi dobre pozná. Podľa Alžbety Hollerovej Račkovej máme veľmi pravidelné kontakty, aj také ľudské, aj organizačné, preto ju vydavatelia publikácie Náš kalendár požiadali, aby periodikum prečítala a potom predstavila.

V materskej zemi prínosom, nám tu chýbajú

„Kalendáre zabezpečovali pre ľudstvo orientáciu v čase prechádzajúc stáročiami až do súčasnosti,“ uchopila tému priateľka Slovače v Maďarsku. Vo svojom hodnotení hosťom podujatia porozprávala históriu kalendárov spätne na niekoľko tisícročí. U našich krajanov kalendáre vydávali spolky a sú vzácnym svedectvom doby, ale aj literárnymi almanachmi. Vznikali postupne v celom zahraničnom slovenskom svete, povedala M. K. Hrkľová, ponúkla publiku presný výpočet kalendárov, ktoré boli vydané na Dolnej zemi. Dodala tiež, že jeden z najstarších je Čabiansky kalendár, a jeden z najdlhšie vydávaných periodík je Náš kalendár, vychádzajúci nepretržite od r. 1950 až dodnes. Pani Hrkľová si vôbec neuľahčila úlohu. Popri terajšom Našom kalendári zalistovala v množstve kalendárov, vydaných od r. 1988, ktoré má vo svojom vlastnom archíve, pričom sa venovala aj obsahu, výzoru a zistila, kedy sa stal Náš kalendár plnofarebný, stalo sa tak v r. 2014, a kedy mal väčší rozmer, kedy sa zmenila dovtedy a odvtedy pomerne jednotná koncepcia. Listujúc v tohtoročnom kalendári poukázala na to, že tematicky sa sústreďuje na otázky súvisiace s presídlením Slovákov z Maďarska do staronovej vlasti na základe dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27. februára 1946, pričom zdôraznila, že čitateľ dostane aj osobné vyznania i vyjadrenia odborníkov na túto tému. Verše Štefana Hudáka doplňujú riadky publikácie v tejto kapitole. Pripomenula také udalosti vlaňajšieho roku ako celoštátna oslava Dňa Slovákov v Maďarsku v Alkári, priority i súčasné problémy národnostného školstva v Maďarsku a hovorila aj o čoraz väčšom nedostatku národnostných pedagógov, hoci školstvo je stabilným pilierom národnostnej identity, ba pripomenula aj spravodajstvo z medzinárodného športového zápolenia európskeho formátu, Majstrovstvá Európy národností vo futbale, na ktorom sa zúčastnilo aj družstvo Slovákov z Maďarska pod vedením trénera Tomáša Ondrejóa. Dozvedeli sme sa o projektoch slovenskej mládeže v Maďarsku, ďalej sú v tejto publikácii uverejnené príbehy rodín Borguľovcov i Markovcov, ďalších významných osobností a potomkov presídlencov, ktorí sú pre materskú krajinu veľkým prínosom. Na 51 stranách môžeme sledovať kultúrne dianie na fotografiách. Významné miesto zohrávajú v živote Slovákov inštitúcie, ktorých úlohou je výskum a rozvíjanie slovenskosti v týchto priestoroch, preto je – ako upozornila recenzentka – venovaná pozornosť Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku. Okrem iného upriamila pozornosť na aktivity slovenského divadla Vertigo. Sedmičky v dátume narodenia alebo úmrtia dejateľov a literárna tvorba obsadila tiež patričný priestor v tohtoročnom kalendári, konštatovala posudzovateľka a dodala, že duchovný život zdokumentovaný na stránkach kalendára nezabúda ani na päťsté výročie reformácie. Ako to v kalendároch tradične býva, nechýbajú príspevky pre deti a ani recepty. M. K. Hrkľová na záver poďakovala za prácu tvorcov.

Predsedníčka CSSM k predstaveniu periodika dodala, že hoci boli presídlení Slováci prínosom pre materskú krajinu, nám tu, v Maďarsku, chýbajú.

Naplňme Starý chrám

Do Čabianskeho kalendára pred publikom zalistoval a zábavné príbehy, ktoré sa do 55. ročníka kalendára nedostali, účastníkom popoludnia priblížil Michal Lásik, ktorý pozval všetkých hostí do Békešskej Čaby na oslavy 300. výročia založenia mesta. Nech by spoločne naplnili Veľký chrám. Formu a obal si zachováva toto periodikum od roku 1925, keď ešte dokonca vydávali túto „knižku“ aj v nárečí, keď čitatelia vedeli celé pasáže naspamäť. Čabiansky kalendár sa nikdy nevenoval veľkej politike a nedávali ta ani náboženskú rubriku. Do roku 1948 vychádzal kalendár nepretržite a vychoval celú plejádu ľudových „pismákov“. Znova ho začali vydávať v roku 1989, o rok neskôr už cirkev, mesto a Čabianska organizácia Slovákov spoločne. Na otázku „Čo by malo byť v kalendári“ si pán profesor odvetil v tom duchu, že by tam malo byť všetko, čo sa nás týka, ale tak, aby to všetkých chytilo aj po citovej stránke. Z kalendárnej časti vypustili pranostiky, zato však uviedli obrázky starých kalendárov. Obsiahle kapitoly sú venované ďalekej i vlaňajšej minulosti. Vydavateľ okrem iného poďakoval Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí za finančnú pomoc pri vydaní tejto publikácie.

Kultúrnym programom pozdvihli slávnostnú atmosféru žiaci budapeštianskej slovenskej školy, spravovanej CSSM, Vanesa Glücková, Šára Prasznová a Gergő Kiss, ktorí opäť ukázali svoj multifunkční talent. Na ploche s rozmermi 150 x 150 cm dokážu recitovať, spievať aj tancovať.

Hostia podujatia, medzi ktorými boli osobne zainteresovaní i predstavitelia pred 70 rokmi presídlených Slovákov, reprezentanti organizácií a spolkov krajanov, aj osobnosti slovenskej vedy, histórie, literatúry, vzdelanosti a kultúrnej diplomacie i naši priatelia, sa zišlo oveľa viac, než organizátori očakávali. Všetci sa publikáciám i stretnutiu nesmierne potešili. K nefalšovanej rodinnej nálade rozhodne prispeli aj vynikajúce pilíšske zemiakovo-kapustové pagáče a dolnozemská klobása.

Erika Trenková

Foto: autorka