V Peštianskej redute odovzdali 29. mája ocenenia Pro Cultura Minoritatum Hungariae za záslužnú činnosť v oblasti národnostnej kultúry.

Za Slovákov dostal vyznamenanie Kultúrny spolok pre Mlynky. Vyznamenanie odovzdával štátny tajomník Ministerstva ľudských zdrojov Miklós Soltész, ktorý na úvod slávnosti povedal, že každá z trinástich, na území Maďarska historicky usídlených národností dostáva všemožnú podporu zo strany vedenia štátu. Zároveň povedal, že má informáciu: národnosti v Maďarsku dostávajú dotáciu v celkovej hodnote jedna miliarda forintov, z ktorej pokryje svoje potreby viac ako 2000 organizácií. V tejto sume je napríklad položka 360 miliónov na pobyt v patričnom jazykovom prostredí, na posilnenie a prehĺbenie jazykových poznatkov. Adekvátna pripravenosť národnostných pedagógov je otázka, ktorá trápi každú z historických minorít v Maďarsku. Kabinet preto podporí jej riešenie sumou 15 miliónov forintov.

Politik vo svojom prívete poďakoval navrhovateľom za ich odporúčania, koho prácu, činnosť stojí za to vyznamenať. Je to dôležité aj preto, aby bolo zrejmé, čo konáme za svoj národ, za svoje národnosti, ktoré nemusia zachovávať svoje hodnoty, svoju identitu proti väčšinovej spoločnosti, ako je tomu v iných krajinách. Štátny tajomník pripomenul situáciu v Rumunsku, kde za zachovanie školy s maďarským vyučovacím jazykom zvádzajú intenzívny boj. Vďaka veľkorysej pomoci národnostiam nebude žiadna krajina menejcenná, pripomenul, akoby odkazoval tunajším národnostiam, aby o tom posielali správu do svojej materskej krajiny, a tak sa dôraznejšie postavili za maďarskú menšinu v tamojšej spoločnosti. Ešte pred odovzdaním pamätných plakiet M. Soltész konštatoval, že sa dostanú do dobrých rúk.

Na úvod podujatia vystúpil Rusínsky národnostný spevácky krúžok z Komlóšky, s ktorým spoločne všetci účastníci slávnosti zaspievali maďarskú štátnu hymnu. Následne účastníkov podujatia dvíhalo zo stoličiek energické vystúpenie členov Srbského divadla v Maďarsku s programom Prítomnosť.

K štátnemu tajomníkovi sa pridal vo svojom príhovore námestník štátneho tajomníka pre cirkevné, národnostné a mimovládne spoločenské vzťahy Ministerstva ľudských zdrojov Attila Fülöp. Politik citoval slová skladateľa Zoltána Kodálya:

– Kultúra sa nedá zdediť. Kultúra predkov sa raz-dva vyparí, ak si ju každé pokolenie nezíska pre seba opäť a znovu. Národnosti v Maďarsku sú odhodlané zachovávať svoju kultúru.

Attila Fülöp povedal, že maďarská národnostná politika chce byť „smelá a príkladná“, aby aj v okolitých krajinách sa pokúsili pristupovať k maďarskej národnosti, žijúcej tam v menšine, v podobnom duchu. Vlani bolo otázne, prezradil politik, aký bude ďalší osud tohto ocenenia, nastali totiž určité zmeny.

– Rozhodli sme, že kdejaký administratívny alebo inštitucionálny obrat nám nemôže klásť do cesty prekážky – vyhlásil námestník štátneho tajomníka. – Naša radosť má byť veľká, môže byť veľká, hoci nie je úplná, kým musí v rumunskom Targu Mures pol tisícka rodičov pociťovať neistotu kvôli tomu, či bude môcť jeho dieťa chodiť do tej školy, do ktorej by chcelo.

Tento rok dostali ocenenie osobnosti, spolky a kultúrne telesá bulharskej, poľskej, chorvátskej nemeckej, rusínskej, rumunskej, slovinskej, srbskej a slovenskej národnosti. Za Slovákov sme sa mohli tešiť spolu s Kultúrnym spolkom pre Mlynky, pod vedením Leventeho Galdu, na ktorého sme sa obrátili s našimi obavami.

– Priznám sa, keď som v kuloároch začula správu, že ocenenie si prevezme Levente Galda, vážne som sa začala obávať. Myslím si totiž, že takéto vysoké štátne vyznamenania udeľujú ľuďom, ktorí už majú na to svoj vek, väčšinu toho už majú za sebou a dosiahli vrchol alebo sú vážne chorí a rýchlo ich treba vyznamenať, než zomrú. Vzhľadom na mladý vek Leventeho Galdu som mala obavy z toho druhého.

– Ďakujem, mám sa dobre, som zdravý a šťastný. Je to spoločný úspech, spoločná zásluha Kultúrneho spolku pre Mlynky, veď my vlastne pokračujeme v práci, ktorú začali naši predkovia. Nielen prastarí a starí rodičia, ale myslím tým aj tie generácie, tie dámy a pánov, ktorí sú v strednom veku a pred 40 rokmi založili Folklórny súbor Pilíš. Toto nie je osobné ocenenie Leventeho Galdu. Za mnou stojí veľký tím, súbory, skupiny. Menovite by som mohol spomenúť množstvo ľudí od svojich rodičov, starých rodičov počnúc, po päťdesiatnikov – šesťdesiatnikov, folkloristov v Pilíši, zachovávajúcich, pestujúcich tradície. Okrem toho môžem hrdo povedať, že sme prevzali toto významné ocenenie po takých osobnostiach tunajšej slovenskej pospolitosti ako teta Gizka Molnárová, ktorá bola Mlynčanka, bola mojou učiteľkou, ktorej vďačím za to, že nám vštepila do duše lásku k slovenskému folklóru, hudbe, piesňam, alebo ujko Jožo Majnič, významný zakladajúci člen Pávieho krúžku, ktorý prevzal ocenenie Pro Cultura Minoritat Hungariae vo veku 90 rokov, mimochodom v roku svojej smrti. Považujem ich za svojich mentorov. Mimovládna organizačná forma našej organizácie vznikla pred desiatimi rokmi. Bolo to potrebné kvôli tomu, aby sme sa mohli uchádzať o granty, o rôzne dotácie, aby sme mohli aj my podporovať k nám patriace kultúrne zložky, Folklórny súbor Pilíš, Pilíšske trio z Mlynkov, ktoré má 15 rokov, Spievajúcu mládež slovenskú, tá je tiež viac ako desaťročná. Táto skupina vznikla v biblických táboroch, kde sme deti učili spievať cirkevné piesne, ktoré sme nahrali aj na rôzne nosiče, aby sa mohli používať ako nahrávky sakrálnej hudby Slovákov v Maďarsku, napríklad ako učebné pomôcky pre pedagógov, či už na hodinách hudobnej výchovy alebo v táboroch. Ďalším krokom bolo, že sme vydali hudobnú zbierku 35 piesní Od Santova do Mlinkof, doplnenú o CD nahrávku. Ako tretiu svoju publikáciu sme vydali audioknižku Drotár podrotuje slnečko, výber rozprávok tetky Mariše Jánskej z Pilíša, ktorá bola mojou prababičkou. Tým sme sa snažili nielen zachrániť zvukovú nahrávku pilíšskeho nárečia, ale je možné audioknižku použiť aj ako didaktickú pomôcku tak pre menších školákov, ako aj pre starších, študentov stredných škôl. Snažíme sa pritiahnuť k sebe predovšetkým mládež rôzneho veku, lebo, hoci si vysoko vážime to, čo dosiahli naši predkovia, si myslíme, že my musíme v súčasnosti budovať budúcnosť. Preto musíme k sebe pripútať čo najviac mladých a po skončení základnej a strednej školy ich nenechať rozpŕchnuť sa po svete. Ako umelecký vedúci mám za úlohu túto cennú dedovizeň nielen ochraňovať, spravovať, ale aj pretaviť pre potreby 21. storočia, aby bola príťažlivá pre súčasnú mládež, respektíve musíme hľadať nové cesty, aby sme mladých pritiahli k sebe. Som nesmierne šťastný, že práve v tomto roku sme získali toto významné štátne ocenenie. Veď práve tento rok uplynulo 270 rokov od znovuosídlenia Mlynkov Slovákmi. Oslavy tohto jubilea sa budú konať 9. a 10. septembra. Myslím si, že je to dôstojné ocenenie 270-ročných Mlynkov. Verím, že obec, ktorá kedysi, vo svojom rozkvete, keď bola jedinou obcou v Maďarsku, kde – podľa sčítania obyvateľstva v r. 2001 – menšina bola väčšinou, opäť získa tento svoj profil, svoj vzhľad, svoj „brand“. S ubúdajúcim slovenským obyvateľstvom v Mlynkoch ubúda aj záujem o slovenskú národnostnú kultúru, o folklór, tance a piesne. Podľa mňa, my, umelci, kultúrni dejatelia sme vtedy motivovaní a inšpirovaní, keď máme koho reprezentovať, keď máme komu ukázať svoje umenie, keď môžeme rozdávať radosť.

– Ďakujem a prajem Kultúrnemu spolku pre Mlynky veľa úspechov.

E. Trenková

Foto: autorka