V nedeľu 21. mája po tretí raz patrili kanály a frekvencie maďarských verejnoprávnych médií národnostiam.

Na televíznych staniciach Duna, Duna World, M1 a M5, resp. na rozhlasových kanáloch Kossuth a Dankó mohli byť diváci a poslucháči svedkami šesťhodinovej série programov venovaných 13 národnostiam Maďarska s cieľom predstaviť väčšinovej spoločnosti ich kultúru, zvyky, gastronómiu, minulosť a prítomnosť. Program spestrili živé vstupy z rôznych kútov krajiny, ako aj rozhovory a predstavenia pripravené v spolupráci s hudobníkmi, umelcami a hercami. V kuchyni popri tom celý deň varili tradičné národnostné jedlá, ktorých recepty spolu so záznamom živých vstupov nájdete na stránke mediaklikk.hu.

V rámci vstupov bola bohato zastúpená aj naša národnosť. Po jej krátkom predstavení sa diváci mohli zoznámiť s „malým slovenským ostrovom v srdci Budapešti,“ Slovenskou základnou školou, gymnáziom a internátom, ktorej riaditeľka Júlia Szabová Marloková informovala v prvom rade o nultom – prípravnom ročníku, ktorý odštartuje na jeseň tohto roku a do ktorého s radosťou očakávajú všetkých záujemcov. Zápis sa uskutoční 21. júna o 10. hod.! Následne na počesť 200. výročia narodenia slávneho maďarského básnika Jánosa Aranya si diváci vypočuli ukážky jeho básní v jazyku národností – so spoluúčinkovaním žiaka budapeštianskej slovenskej školy Norwina Kollára, samozrejme, aj v slovenčine.

V rámci nasledujúceho programového bloku v krátkom segedínskom vstupe si diváci pozreli ukážky z Národnostného galaprogramu Segedínskych dní. Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Malej Tarči Katarína Szabová Tóthová sa stručne zmienila o bohatej folklórnej kultúre regiónu okolia hlavného mesta, z ktorej čerpá množstvo miestnych – aj slovenských – folklórnych telies. Na obrazovkách sa čoskoro objavil aj slovenský oblastný dom na Garaiho ulici v Békešskej Čabe, ktorý je jeden z najstarších v Maďarsku. Slovenským spevom sprevádzaným hrou na citare v ňom privítali divákov žiaci miestnej slovenskej základnej školy, aby sa následne redaktorka slovenského vysielania maďarskej televízie Zuzana Antalová porozprávala s učiteľom, etnografom a zástupcom riaditeľky čabianskej slovenskej školy Michalom Lásikom o. i. aj o dôsledkoch výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom po druhej svetovej vojne. Najväčší evanjelický kostol strednej Európy, čabiansky Veľký kostol sa dnes napríklad len veľmi ťažko zaplní slovenskými veriacimi sčasti práve v dôsledku udalostí spred siedmich desaťročí, keď Békešskú Čabu opustilo 7800 Slovákov. Napriek tomu však v meste dodnes prebieha aktívna slovenská národnostná činnosť, v kostole sa konajú slovenské bohoslužby, metropola Dolnej zeme má svoju slovenskú samosprávu a školu, čabianski Slováci disponujú vlastnou občianskou organizáciou a pod. Vďaka archívnym záberom následne v „slovenskom bloku“ zaspieval o svojich „mladých letách“ nebohý svetoznámy operný spevák, držiteľ Kossuthovej i Lisztovej ceny Juraj Meliš, o ktorom z väčšinovej spoločnosti len málokto vie, že sa narodil ako siedmy syn sarvašských slovenských rodičov, a po maďarsky sa naučil až ako päťročný.

V ďalšej časti vysielania diváci mohli virtuálne zavítať do čabianskej Slovenskej reštaurácie, kde si najprv vypočuli vlastnú skladbu mladého klaviristu slovenského pôvodu Mártona Krisztiána Vozára, aby následne umelcov otec, šéfkuchár Martin Vozár predstavil tradičnú miestnu polievku „kyseľ“. Členky Výšivkárskeho krúžku Rozmarín na čele s majsterkou ľudového umenia Annou Illéšovou Boťánskou sa prihlásili z Múzea Mihálya Munkácsyho, kde sa prezentovali svojimi oku lahodiacimi tradičnými výšivkami v modernom šate. Boli medzi nimi aj vyšívané detvianske zlaté rybičky s malým krúžkom na ústach, ktoré zo symbolického jazierka lovili žiaci umeleckého krúžku čabianskej slovenskej školy.

Popoludní do budapeštianskeho štúdia zavítala komlóšska rodáčka, módna návrhárka Tünde Hrivnáková, ktorej miestna mestská samospráva tohto roku odovzdala vyznamenanie Pro Urbe. Hostka relácie sa netajila, že komlóšske ľudové motívy ju odmalička motivovali a dodnes v nej vyvolávajú príjemné pocity. V ďalšom živom vstupe z čabianskeho slovenského oblastného domu v spoločnosti žiakov moržujúcich kukuricu rozprával riaditeľ Múzea M. Munkácsyho Juraj Ando o Tranosciu, ktorý ani po dvanástich generáciách nemôže chýbať v evanjelických slovenských rodinách. Následne réžia prepla do Pomázu, kde spievali členky senváclavského Speváckeho zboru Nezábudka. O ich kroji a o senváclavských gastronomických špecialitách rozprávala učiteľka v slovenskej skupine senváclavskej materskej školy Gizela Szűcsová.

Vo svojom záverečnom vstupe sa Z. Antalová prihlásila z miestnosti zaplnenej súkromnou zbierkou tradičných čabianskych relikvií 17-ročného žiaka čabianskeho slovenského gymnázia Benceho Püskiho, ktorý je viacnásobným víťazom súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku „Spoznaj svoje korene“. Divákom hrdo ukázal Tranoscius svojej starej mamy, brúsku na kosu, domáce tkaniny a podobné každodenné predmety svojich predkov. Ako prezradil, je pravidelným návštevníkom čabianskeho oblastného domu a svoju vášeň myslí natoľko vážne, že po gymnáziu chce študovať etnografiu na Slovensku.

Ako vidíte, z celodennej série národnostných vstupov si riadny kus odkrojili naši Slováci, ktorí v ničom nezaostali, ba naopak, s hrdosťou vám môžeme oznámiť, že futbalový turnaj národností, ktorý prebiehal v deň vysielania v Ture, paralelne so súťažou vo varení, s veľkým nadhľadom vyhralo družstvo slovenskej národnosti. Po nevydarených majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji malý balzam na dušu Slováka – aspoň v Maďarsku.

(zp)

Foto: mediaklikk.hu, Színes Magyarország

„Trinásť národností žijúcich v Maďarsku obklopuje pozitívne prostredie, čo posilňuje pozíciu krajiny aj na medzinárodnej úrovni,“ povedal pri príležitosti Dňa národnostných kultúr predseda maďarského parlamentu László Kövér v relácii Nedeľné noviny (Vasárnapi Újság) rádia Kossuth. Podľa jeho názoru právne zmeny po roku 2014 „rozšírili možnosti národností v parlamente i mimo neho. Tie spustili jednoznačne pozitívny rozvoj, čo je možné pozorovať tak na raste rozpočtovej podpory, ako aj na demografických ukazovateľoch.“ Dodal, že „predbežný rozpočet na tento rok vzrástol oproti roku 2010 približne o dva a pol násobok, na 8,6 miliárd forintov, kým počet občanov hlásiacich sa k niektorej národnosti medzi rokmi 2001 a 2011 vzrástol o 40 percent. Podľa oficiálnych štatistík 6,4 % populácie Maďarska, teda 645-tisíc ľudí sa hlási za člena niektorej národnosti.“

http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-kultura/22750-slovaci-vo-verejnopravnej-televizii