V nížanskom Kultúrnom dome sa 13. mája po štvrtý raz uskutočnil Slovenský majáles. Našťastie, tentoraz ani kvapka dažďa nepadla, takže nič nebránilo uskutočneniu tohto ušľachtilého podujatia.

Vedenie miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy (SNS) Slovenský majáles vymyslelo v roku 2014, vtedy ešte bolo spojené s obecným majálesom, ale druhý ročník sa už konal oddelene, názov však ostal aj napriek tomu, že sa nestavia máj, ale obnovujú sa sľuby. V tomto roku v preplnenom Kultúrnom dome 14 jubilujúcich párov spolu so svadobčanmi oslávilo a obnovilo si sľuby.

Moderátormi aj tentoraz boli Klaudia Kovácsová Bóbisová a Atila Rusnák. Obecenstvu sa najprv prihovorila predsedníčka SNS v Níži Zuzana Kučerová, ktorá poďakovala hosťom za to, že prijali pozvanie a zapriala im ešte veľa spoločných chvíľ. S ľútosťou poznamenala, že pôvodne bolo viac jubilantov, ale málo priestorov. Osobitne pozdravila Károlya Kucseru a Ilonu Pazsitnú, resp. Jánosa Zsírosa a Annu Adamovú, ktorí si pred 60 rokmi povedali svoje áno pred oltárnou sviatosťou.

Po otvorení nasledoval pestrý folklórny program. Najprv vystúpili žiaci zo Slovenskej národnostnej základnej školy Kálmána Mikszátha v Níži s ľudovým tancom. Choreografmi boli Fanni Grenácsová, Katalin Simonováa Bence Irk. Po programe „imaginárne pódium" patrilo folklórnemu telesu Krtíšan z Veľkého Krtíša. Zoskupenie tancachtivých ľudí, ktorí sa v oblasti interpretácie ľudového tanca snažia najmä o spontánnosť a prirodzenosť, na čele s Lýdiou Takáčovou predviedlo famózny hudobno-tanečný program.

Po nich pódium opäť patrilo miestnym, presnejšie dôchodcovskému Klubu Jasienky a žiakom miestnej školy, ktorí v nových krojoch zahrali ľudovú hru o Julči Vargovej. Inscenácia je o zvykoch tradičnej svadby a sobáša a o milostnom „trojuholníku“.

Medzi dvoma kyticami piesní neúnavných dôchodcov Veronika Zacharováa Julianna Pazsitná zarecitovali ľúbostné básne od maďarských velikánov.

Po kultúrnom bloku sa sprievod na čele s družbom Jozefom Dudásom a, samozrejme, radostníkom vybral ku kostolu, kde sa zúčastnili omše celebrovanej katolíckym farárom Ladislavom Radošom. Počas cesty prizerajúcim svadobčania nalievali pálenku a rozdávali zákusky, pagáče.

Po príchode zo sobáša jubilanti museli splniť hneď niekoľko úkonov, napríklad píliť drevo na drevenom koni, ochutnať soľ a mletý cukor na tanieriku lyžičkou, čo symbolizuje sladkastý a trpký život spolunažívania, alebo pozametať úlomky rozbitého taniera metlou. Následne muži spievali a prosili manželky, aby ich pustili dovnútra.

Po štrngnutí sektom a odovzdaní darčekov sa jubilantom prihovoril starosta Gábor Styevó. Každý si prevzal kvet, pálenku s menovkou a keramický hrniec. Po prvom tanci „novomanželov“, chutnej polievke, mäsa s hríbami, či po torte nasledovala veselica Tibora Pápaiho a jeho kapely, trvajúca do večerných hodín.

Nížania opäť usporiadali výborne zorganizované podujatie, ktoré dozaista utkvelo v pamäti nielen jubilantov, ale aj ostatných občanov, či už divákov alebo hostí. Veríme, že táto tradícia prežije, aby ukázala mladým, aké je prekrásne, keď sa človek zamiluje a so svojím druhom prežije tie najkrajšie roky života.

Atila Rusnák

Foto: autor