Niekdajšia obec Kerestúr je dnes súčasťou XVII. obvodu, jedného z najväčších mestských častí hlavného mesta.

Na území s rozlohou 54,83 km², s množstvom záhrad a čistým vzduchom, žije viac ako 80 tisíc ľudí, pričom ich počet neustále rastie, lebo sa sem sťahujú ďalší a ďalší obyvatelia, vyrastajú novšie a ďalšie obytné komplexy a parky. V rôznych kútoch obvodu ešte zostali rodiny miestnych Slovákov. Niekoľko spevavých príslušníčok slovenských obyvateľov sa pred 21 rokmi stretlo, aby z ničoho založili slovenský Spevácky zbor kerestúrskych žien, spievali a zachovávali dedičstvo predkov. Potom vďaka tete Annuši Kuzmovej Tóthovej mala novovzniknutá tanečná skupina odkiaľ brať nápady a choreografie kerestúrskych tancov.

Kerestúrske hrďie ďjovke...

Po jednej skúške v polovici júna ma ženičky počkali a rozprávali sme sa o minulosti a súčasnosti obvodu. Požičali mi aj knižku, nech sa o ich domovizni dozviem viac, než len z internetu. Prvé zmienky o osídlení územia Kerestúru pochádzajú z roku 1265, ale koncom XVII. storočia sa územie v dôsledku protitureckých bojov úplne vyľudnilo. V prvej štvrtine 18. storočia dedinu znovu osídlili najmä Slováci, ku ktorým sa o päťdesiat rokov neskôr pridali Nemci. Územie patrilo Podmanickým, oni dali okolo r. 1750 vybudovať aj kaštieľ, ktorý slúži v dnešnej dobe rôznym kultúrnym aktivitám mestskej časti, medzi inými aj ako dejisko podujatí Slovákov XVII. obvodu.

– Ečerčania sa parádia, Maglóďania vyskakujú a Kerestúrčania vyspevujú, tak sa vraví – povedala teta Katka Csokásová-Gácsiová. – My sme boli večne skromnejší, aj výšiviek menej máme na kroji, aj motívov, aj farieb menej, jednu-dve. Rodičia sa vtedy zhovárali medzi sebou po slovensky, keď nechceli, aby sme im rozumeli – dodala ďalšia speváčka. – Zato pani učiteľka Drahošová na ruštine vedela, že vieme toho celkom veľa, preto nám povedala, aby sme si sadli, – smiali sa ďalšie „pamätníčky“. – Aj by sme sa boli učili, ale nemali sme kedy, – pridáva sa Margitka Duchonyová. – Mala som 11 a musela som nakŕmiť zvieratá, posekať sečku a navariť. Nič zložité, len krumplipaprikáš, ale na sporáku, ktorý sme kúrili kukuričnými oklaskami, sa oheň nedal stíšiť. Aj som neošúpané zemiaky nahádzala, lebo mi už horela cibuľa. Rodičia ma pochválili, že som dobrý obed navarila, len že im pod zubami niečo škrípe. To tá hlina, čo sa so zemiakmi dostala do hrnca – smiali sa aj ostatné speváčky, tiež mali podobné zážitky.

Výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom sa podpísala aj na počte Slovákov, žijúcich v Kerestúre. Navyše krátko potom, v januári 1950, bol Kerestúr pričlenený k hlavnému mestu a jeho časť, Stará dedina, pri terajšej Peštianskej ulici, sa stala centrom XVII. obvodu. Na úvod 70-tych rokov ich postihla ďalšia trauma: buldozéry sa zahryzli do Starej dediny a viac ako tisíc domov padlo za obeť vlne budovania betónových sídlisk. – Morálna hodnota domov a pozemkov, čo vyvlastnili sa nedala vyčísliť – posmutnela Eržika Derzbachová–Miráková. – Navyše o politike buldozérov sa ani nesmelo hovoriť. Na rozvalinách vyrástlo 8000 bytov a množstvo verejných budov. Zbúranie starého Kerestúru malo ďalekosiahly dopad aj na národnostné zloženie mestskej časti. Mnohí z tých, ktorí stratili dom, museli ísť bývať do iných častí Budapešti. Mnohí zahynuli od žiaľu. Za obeť padol aj evanjelický kostol a starý cintorín. Dnes je na jeho mieste Pamätník revolúcii 1956.

...ťie sa nosia ako grófke,

So zemou bol zrovnaný aj oblastný dom. Ešte že zachránili zariadenie, oblečenie, výbavu, vlastne, čo sa dalo odniesť, to zobrali. Našťastie jedna časť exponátov je v súčasnosti vystavená v rámci miestnej historickej výstavy v Dome Renée Erdősovej.

Spočiatku mohli používať ­– aj ako národnostná samospráva aj ako spolok – budovu na Peštianskej ulici 80, ktorá bola síce neopravená, ošarpaná, zodratá, ale rozmer priestoru dovoľoval umiestniť v nej národnostnú zbierku. Pred niekoľkými rokmi zatúžili po tých priestoroch spolupracovníci Klebelsbergovho centra. Budovu opravili, Slovenskú národnostnú samosprávu, spolu so Ženským speváckym zborom, aj tanečnou skupinou prešupovali do baletnej šatne Základnej umeleckej školy Bélu Bartóka. V nedôstojne malej miestnosti – nedôstojné pomery.

Samospráva obvodu síce aj predstaviteľom slovenskej národnosti i nemeckej minority odporúčala vyhliadnuť si nejakú vyhovujúcu nehnuteľnosť, ale komunikácia viazne. Predstavitelia znovu zakladateľov terajšej mestskej časti sa rozohnili pre dva domy, jeden však predali a zbúrali skôr, než by národnostné samosprávy boli dostali odpoveď od „veľkej“ samosprávy. Druhý dom sa nezdá byť perspektívnym pre vedenie obvodu.

...ena druhej sa spitujú, kerá v čom sa umívajú...

Na samospráve XVII. obvodu Budapešti spadajú kerestúrske národnosti do kompetencií vicestarostu Tivadara Fohsza.

– Aká bude budúcnosť národností, žijúcich v XVII. obvode? V čom dostanú pomoc?

– V našom obvode žije a má svoje národnostné volené zbory 10 minorít. Môžu s nami počítať práve tak, ako to bolo aj v minulosti. Už niekoľko rokov majú možnosť uchádzať sa u samosprávy o podporu na činnosť. Adekvátne požiadavkám rozdeľuje samospráva zdroje, ktoré má k dispozícii. My podporujeme predovšetkým programy národnostných samospráv, veď na fungovanie dostávajú potrebné financie, možnosti a zdroje. Keďže dotujeme aktivitu, čím viac niektorý z volených zborov pracuje, čím viac akcií organizuje, tým viac peňazí má právo dostať. My, obvodná samospráva, sa im snažíme pomáhať v tom, aby mohli usporiadať čo najviac. Berieme do úvahy počet národnostných príslušníkov, ktorí tu žijú, koľkí chodia na akcie, koľkých oslovia, koľko programov národnostné samosprávy usporiadajú, nakoľko príťažlivé sú tieto podujatia pre široké vrstvy obyvateľov obvodu. Uprednostňujeme národnostné programy a programy pre deti. V našom obvode žijú dve výrazne zastúpené národnosti, ktoré sa svojimi tradíciami i počtom príslušníkov vynímajú spomedzi ostatných, nemecká a slovenská národnosť. Pôvodne tu bývali Slováci a Nemci, ako aj ani k jednej minorite nepatriaci občania maďarskej národnosti. Jednotlivé kultúry mali vzájomný vplyv, miešali sa, najmä slovenská a nemecká sa značne prelínali, dopĺňali. Preto sa v Porákoší vytvorila pomerne zmiešaná slovensko-nemecká kultúra. Obe minority sú na to patrične hrdé. Keďže oni majú tu u nás v obvode najpočetnejšie zastúpenie, môžu počítať aj s najväčšou finančnou podporou. Aj na tohtoročnom súbehu dostali po takmer dvoch miliónoch forintov na svoje akcie.

– Odvolávali ste sa na minulosť. Pokiaľ viem, v minulosti sa čelní predstavitelia samosprávy mestskej časti neveľmi zúčastňovali podujatí, organizovaných Slovenskou národnostnou samosprávou. Na celoštátnom Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý ešte nikdy v histórii neusporiadali ani v jedinom z obvodov Budapešti, sa zúčastníte?

– Snažíme sa zúčastňovať na akciách, ktoré organizujú naše národnostné samosprávy. 10 samospráv pripravuje množstvo podujatí. Náš obvod všemožne pomáha aj pri organizácii Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý sa bude konať tak v Osvetovom dome S. Vigyázóa, ako aj pred ním, prípadne v iných priestoroch patriacich obvodu. Uvedomujeme si význam podujatia, ktoré bude 1. júla. Pán starosta vyhovel žiadosti Slovenskej národnostnej samosprávy a prevzal nad Dňom záštitu. Na tomto dni bude vedenie samosprávy nášho obvodu určite prítomné. A veľmi by sme sa potešili, keby nám volené zbory našich najväčších národností, slovenskej a nemeckej konečne pomohli nájsť partnerské mesto v materskej krajine.

E. Trenková

Foto: autorka