Kto by nechcel vidieť film toho mladého slovensko-maďarského režiséra, ktorého pri oslave úspechu na tohtoročnom festivale v Cannes zatkla polícia a z francúzskeho väzenia ho musela vyslobodiť jeho mama?

Keď som si bol pozrieť film OUT od režiséra György Kristófa (pozri upútavku nižšie) v jednom z mnohých artklubových kín, ktoré ho v Budapešti od 15. júna premiérovo uvádzajú, prišli sme tam traja, samí chlapi. V piatok večer a uprostred kultúrou nabitej štvrti v centre mesta (Erzsébetváros) takáto slabá účasť na premietaní asi o ničom výnimočnom nevypovedá, hoci sa určite jedná o výnimočný film. Distribútori ho tu propagujú celkom atraktívnym plagátom (akýsi apokalypticko-námornícky vizuál, pozri http://artmozi.hu/filmek/out) a upúta aj záhadná informácia o pôvode umeleckého diela: v bulletine „ArtMoziMűsor“ je na jednom mieste uvádzaný ako anglicko-francúzsko-nemecko-luxemburská koprodukcia, kým o pár strán ďalej zase ako farebný maďarsko-česko-francúzsko-slovenský film.

Čosi som si už o tomto filme v slovenskej tlači prečítal, motivácia mi teda nechýbala; musel som „iba“ oprášiť svoju maďarčinu a ruštinu. Geografiu som si opakovať nemusel, pretože nie je v tomto filme natoľko podstatná: úplne stačí vedieť, že Slovensko ani Maďarsko more nemajú. O Ágostonovi, hlavnom hrdinovi, sa v úvode dozvieme iba toľko, že už má po päťdesiatke, určite hovorí po maďarsky, s rodinou žije na Slovensku, kde dlho pracoval pri technickej obsluhe reaktora v atómovej elektrárni, pokým ho v mene „pokroku ako cesty budúcnosti“ nevyhodili zo zamestnania.

Tí starší a skúsenejší tiež vedia, že človek v kríze, človek bez budúcnosti často uniká do minulosti: aj Ágoston hľadá cestu von (OUT) a riešenie svojej situácie nájde v katalógu s ponukou práce v lodeniciach kdesi v Litve. Do cestovnej batožiny si pribalí aj amulet, háčik na udicu (blinker) v podobe modrej rybky, a tiež svoj mladícky sen chytiť veľkú rybu v slaných morských vodách. Zdá sa, že rodina toto jeho exotické riešenie bez väčších výhrad podporuje.

Po príchode do prístavu kdesi v Baltickom mori sa však ukáže, že doma sprostredkovaná práca v servise lodeníc bola podvodom. Po prekonaní šoku a výmenou za úplatok na personálnom oddelení lodeníc Ágoston predsa len prácu na údržbe lodí získa. Ubytuje sa v miestnom penzióne, ktorý vedie plešatý muž, vášnivý pestovateľ kaktusov. Ten je prvým z rady bizarných postavičiek z periférie sveta, ktoré náš rybár-pútnik na svojej ceste stretáva. Ďalšou je Gajda, zjavne plachá, nízka, melancholická žena, čo na pobreží zbiera zelenú potravu pre svoje zajace, ktoré vraj chová doma na balkóne. Ágoston, ktorý zatiaľ bez udice iba mapuje terén a hľadá v morskom piesku nejakú návnadu pre ryby, sa aj napriek jazykovej bariére tiež dozvie, že táto žena bola kedysi agresívnou basketbalistkou a že v kabelke vždy nosieva vypchatého, vymiškovaného zajaca bez uší, ktorého volá Lev.

Na miestnej technodiskotéke, kam ho Gajda pozve, sa Ágoston pustí do divokého tanca a „vyblázni“ natoľko, že si ani nevšimne, kedy tá zvláštna žena zmizne zo scény. Bez stopy, ostane mu po nej iba Lev. Na ďalší deň zájde do obchodu s rybárskymi potrebami, kde mu predavači-dvojčatá predajú high-tech udicu značky Red Fox, ktorú okamžite a triumfálne otestuje v miestnych vodách. Hoci sú jeho úlovky zúfalo biedne, Ágoston sa nevzdáva a dokonca navštívi miestny rybný trh, kde si dohodne kontrakt na dodávku štandardne veľkých kusov.

V jeden podvečer sa náš frustrovaný rybár v krčme zoznámi s „molodcom“ a mafiánom Alexejom. Ten mu poradí, že za veľkými rybami treba ísť ďalej na sever, dokonca tam Ágostona odvezie, keďže to má po ceste domov. Aljoša za volantom objasňuje spolucestujúcemu svoju životnú filozofiu „jazdy po divokej strane“ a rozpráva o svojej vášnivej láske k prekrásnej Nataši, s ktorou šťastne žije vo vlastnoručne postavenom dome na pobreží. Neskôr, v príbytku plnom gýču a zrkadiel Ágostonovi predstaví svoju ženu, z ktorej sa vykľuje akási silikónová verzia Barbie. Spolu potom zasadnú k slávnostnej večeri, na počesť novej družby sa podávajú zavárané uhorky s vodkou. Uprostred konverzácie pri pohľade na kačacie ústa hostiteľky Ágostonovo potlačované zúfalstvo prepukne do nekontrolovateľného rehotu a tento nečakaný výbuch emócií navyše nechtiac odhalí prítomnosť Leva. Mŕtvy zajac okamžite naruší pozitívne vibrácie okolo Nastenky a hlboko urazený Aljoša sa chystá nevďačného hosťa vyhodiť z domu. Strhne sa bitka, po ktorej sa Ágoston ráno prebudí z bezvedomia na brehu mora, vedľa Leva, okradnutý o drahú udicu i zvyšky svojej cti a odvahy.

Po tom, ako daruje svojho jediného súpútnika Leva neznámemu pocestnému, stretáva sa v miestnom prístave s maďarskými krajanmi, ktorí tam pracujú na rybárskej lodi. Ďalej už náš rybár (zase bez udice) iba v nemom úžase sleduje priemyselný rybolov v akcii a svoj amulet napokon odovzdane spláchne do mora spolu s bioodpadom: sú to tie zvyšky polomŕtvych, dokaličených rýb, ktoré pri výlove prepadli cez oká nastražených sietí a znovu sa vracajú do Prírody už iba ako potrava pre kŕdle všetko prehlušujúcich čajok.

Hoci film rozpráva tragikomický príbeh muža, ktorý sa po strate dlhoročného zamestnania a elánu dostáva do ofsajdu, kamsi mimo hlavné prúdy života, na obrazovke sa to deje pomerne nenásilnou formou, bez citového vydierania diváka. Metaforu všadeprítomnej, avšak deravej siete režisér „nahadzuje“ iba v prvej a v poslednej minúte filmu. Napriek vytrvalému úsiliu ísť za svojím snom si Ágoston pomaly ale isto, bez zbytočného reptania či nejakej rebélie proti osudu, uvedomuje, ako sa jeho putá s rodinou nezadržateľne uvoľňujú a on sa prepadáva cez tie najdôležitejšie „miesta v sieti“. Najprv krátko po odchode do zahraničia, keď počas skypovania s manželkou cez digitálnu kameru zistí, ako bolo jeho kreslo v obývačke promptne nahradené veľkou popínavou izbovou rastlinou. A neskôr na konci jeho púte: keď chce svojej dcére na diaľku pogratulovať k narodeninám a kvôli slabému „pokrytiu sieťou“ zo satelitu sa mu podarí dovolať až o deň neskôr – jeho telefonát sa však stretáva iba s vlažným prijatím a Ágoston napokon aj ako otec začína sám seba pociťovať ako nejaké rušivé, nevyžiadané spojenie. Náš antihrdina síce na konci svojej cesty nezomiera, jeho „sociálna smrť“ je však už desivo blízko.

Napriek metaforickému jazyku ostáva film veľmi civilný a pozerateľný. Je to asi aj vďaka tým strieborným vlasom, zarastenej brade, úspornej mimike a hereckému výkonu Sádora Terhesa v hlavnej úlohe. Ágoston dlho pôsobí dojmom nekomplikovaného muža, ktorý celý život tvrdo pracuje, chodí do krčmy aj na ryby, rád si zašpásuje. Ženské herecké výkony – Éva Bandor (manželka Bea) a Judit Bárdos (dospelá dcéra Eszter) – sú vo filme minimalizované a vystupujú najmä ako citové putá nášho rybára-pútnika k domovu. Režisér zámerne ukazuje najmä svet mužov, ktorý reprezentuje tvrdá práca na mori a v lodenici, tvrdá pijatika a krčmové kamarátstva a hlavne rybárstvo ako typicky mužská aktivita i hobby. Ako nebezpečný protiklad, vďaka ktorému je tento mužský svet v ohrození, sa tu ženský element objaví aj v podobe rôznych karikatúr: Gajda, taxidermická basketbalistka s mŕtvym vykastrovaným zajacom; Nasťa so silikónmi a liposukciou ako zlatá kačica v zlatej klietke. Ďalšie „postavy“ síce v záverečných titulkoch nenájdeme, ale tento „Grand Tour“ príbeh významne spoluvytvárajú: jednou z nich je Príroda, druhú môžeme pokojne nazvať Bohom.

Príroda vstupuje do deja nielen ako vodný živel (vrátane tej vody na dlážke, čo doma vyteká z pokazenej práčky) a kadejaké rastliny, ale aj cez rôzne „živótnje“: soby v Nórsku, malé aj veľké ryby, červy, zajace, červená líška (pozri superudica značky Red Fox) i čajky chichotavé. Boh cestuje spolu s Ágostonom v autobuse do Litvy v podobe misijnej rádovej sestry; stojí za ním ako ten pravoslávny kostol na horizonte a z diaľky požehnáva jeho štastný rybolov; Prozreteľnosť sa zrejme ukrýva aj v tom železnom kríži, ktorým dollybusterka Nasťa omráči nášho Augustína, keď sa tento v sebaobrane vrhne na jej Aljošu.

Pozrieť, či nepozrieť? Ak čakáte len popcornový zážitok, ktorý nijako nespochybní žiadnu z vašich hlavných životných hodnôt, na film OUT nechoďte. Ak však máte radi nezávislú kinematografiu a road movies, v ktorých sa veľa cestuje a kamera rozpráva viac ako samotní herci, určite si film OUT nenechajte ujsť. Ako to už v tomto menšinovom filmovom žánri často býva, pozitívny divácky ohlas nebude závisieť iba od umeleckej kvality na strane ponuky. Tento film vyžaduje skúseného, citlivého a najmä trpezlivého diváka, ktorý dokáže s hlavným hrdinom odkráčať celých 88 minút jeho filmovej cesty. Aj preto bude asi mentálne neprístupný deťom mladším ako 30 rokov.

Martin Sirák

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/25048-anketa-slovenske-filmy-v-na-om-ka-dodennom-ivote