Divadelná prehliadka detských dramatických súborov
Javisko Osvetového strediska a divadla Cervinus Teátrum v Sarvaši opäť ožilo detskými hercami. V piatok a sobotu 11. a 12. mája sa totiž konala celoštátna prehliadka detských divadelných súborov Deti deťom.
Prvé stretnutie detských hercov sa konalo v Budapešti v roku 1993. Prehliadky však neboli hneď každoročné, preto – ako povedala hlavná organizátorka slovenského divadelníctva v Maďarsku, riaditeľka Slovenského divadla Vertigo, Daniela Onodiová – detské divadelné hnutie dorástlo do štvrťstoročnice. A možno má za sebou už aj 26 ročníkov. Akosi nebol čas to presne vypočítať... Naisto deti aj dospelí okolo nich tvoria divadelné predstavenia rady a radi, preto vznikajú úspešné inscenácie, cítia sa pritom dobre a to je najhlavnejšie v celom procese.
Ale ako to vlastne bolo tohto roku? V piatok v podvečer nastúpili študenti stredných a vysokých škôl s inscenáciou Pani Rafiková, ktorá je adaptáciou poviedky Janka Jesenského a naštudovali ju vo vlaňajšom dramatickom tábore pod vedením herca Michala Jánoša, ktorý sa nie po prvý raz zhostil úlohy režiséra. Miško, ktorému pri zrode inscenácie výdatne pomáhala jeho manželka, režisérka Katka, dramatizáciu pôvodného textu „ušil“ presne na svojich zverencov. Pani Rafiková holdovala svojmu najobľúbenejšiemu koníčku, roznášaniu klebiet. Okrem toho držala nakrátko svoju rodinu, proti čomu sa napokon vzbúril manžel Rafika. Hrá ho vari najaktívnejší študent budapeštianskej slovenskej školy Zoltán Havas. Manželia Jánošovci pôvodný príbeh zasadili do súčasnej doby a rodiny. Mladí herci celou dušou prijali formu „divadla v divadle“. Ich však neťažil tlak súťažnej prehliadky. Títo mladí ľudia vyhrali už tým, že sa opäť stretli a spoločne predviedli, čo si naštudovali, aj zamilovali. Potom sa rozpŕchli ako kŕdeľ holubov.
V sobotu obsadili javisko mladší aj najmladší. Potešiteľné bolo, že v mnohých divadelných krúžkoch je tlačenica, toľko záujemcov je o spoločné ochotníctvo. Ako povedala Anna Ondrejová, vedúca súboru zo Slovenského Komlóša, už museli krúžok rozdeliť na dve časti. Teraz hrali spolu v hre Súbeh osemnásti. Príbeh je postavený na motívoch rozprávky Eleka Benedeka o hovoriacom hrozne, usmievavom jablku a zvoniacej broskyni. Autorskí kolektív si stanovil za cieľ zdôrazniť cenu zdravia, ktoré je najvzácnejšie. Pravdou je, že polovica z komlóšskych detí na javisku tvoria ostrieľaní účastníci dramatického tábora. Fantastické bolo vidieť, aký výkon podávali mladí herci, ktorí sa venujú tejto činnosti viac rokov, vlastne od malička.
Dvadsiati – pomenší – Sarvašania sa nahrnuli na dosky znamenajúce svet v rozprávkovej inscenácii Zlatá niť. Príbeh o zlatej priadke osloví každého mladého diváka. Ľudské vlastnosti ako dobrota, citlivosť, usilovnosť, múdrosť, čestnosť bojujú proti falošnosti, zlobe, lenivosti a nespravodlivosti. Autorky – Mária Mraviková, Viera Krajčová, Dana Lukáčikováa Margit Kmotriczová, ktorá je zároveň aj vedúcou súboru – chceli ukázať kontrast medzi dobrom a zlom.
Deti slovenskej národnostnej školy v Mlynkoch pravidelne vystupujú v programoch, ktoré organizuje škola či už na Vianoce alebo fašiangy, ba aj pri príležitostných oslavách. Po dlhom čase sa prihlásili na prehliadku Deti deťom. V zmodernizovanej ľudovej rozprávke Želanie, doplnenej o autorské pesničky, sa ukázali žiaci štvrtej a piatej triedy. Dramatizáciu, úpravu textov, scenár i texty piesní pripravila Erika Fajnorová, ktorá sa zhostila aj úlohy režisérky. Autorom hudby je Stanislav Janikovič, ktorého melódie zjemnil klavírny sprievod otecka jedného zo žiakov, Silvestra Hugyecseka. Hlavnou myšlienkou inscenácie o princeznej, ktorá na sto rokov zaspala, je, že šťastný je ten, kto sa hneď pre nič za nič nenahnevá, neurazí a potom v zlosti neubližuje, nezávidí. Šťastný je ten, kto iným praje, pomáha, kto v srdci lásku nosí.
So smrťou sa dali na kmotrovstvo žiaci 4. až 7. ročníka divadelného súboru pri dvojjazyčnej slovensko-maďarskej základnej škole a internáte v Novom Meste pod Šiatrom. Vedúca súboru Dagmar Kötelešová sa podpísala pod inscenáciu aj režijne. Smrť, ako neoddeliteľná súčasť života, je v tejto hre, v ktorej hralo 13 detí, rámcovo zasadená do detského nemocničného prostredia, kde sa detskí pacienti hrajú – na divadlo. Napriek utrpeniu sú hravé, spontánne a tvorivé. Kým ich neodhalí nemocničný tím, zahrajú si rozprávku o chudobnom bačovi, ktorý požiada o kmotrovstvo pre svojho potomka Smrť a vďaka tomuto výnosnému kontaktu sa z neho stane zázračný lekár a z bedára sa na lakomca obráti. Ako pochodí, to sa dozviete, keď si raz predstavenie pozriete. Mladučkým hercom zo Zemplína tento výkon vyniesol bronzovú pozíciu na prehliadke.
Druhé miesto na pomyslenom stupienku víťazov si odniesli jedenásti Sarvašania, ktorí rozpitvávali vplyv techniky, mobilov a počítačov na stratu prirodzeného kontaktu medzi ľuďmi a s vonkajším svetom. Šiestaci, siedmaci a ôsmaci, ktorí hrali v inscenácii A čo ďalej? pod vedením Viery Krajčovej, vyrástli do sebavedomých, pohotových účinkujúcich aj vďaka účasti v divadelných táboroch.
Prvenstvo si odniesol dramatický krúžok Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti s Baladou o hrade Deva, podľa maďarskej ľudovej balady Žena murára Kelemena. Vedúca súboru je Miroslava Kovácsová, ktorá upravila baladu, aj ju zdramatizovala a napokon hru aj režírovala. Smutný príbeh murára a jeho ženy, ktorej popol spevní múry stále sa rúcajúceho hradu, vohnal nejednému divákovi slzy do očí. Aj keď si režisérka posťažovala, že jej vháňalo do očí slzy – zlosti, nie smútku –, keď mladí aktéri neprišli na skúšku. Napriek lajdáctvu podali na javisku výkon hodný profesionálov. Napokon spojili svoje sily a nadanie, aj tanečné, aj spevácke, aby divákom a aj porote počarovali. Súbor pôsobí od roku 1992. Tí, ktorí v ňom hrajú dnes, za oných čias ani neboli na svete. Pozoruhodný hudobný sprievod vyčaril náš dobrý známy, Zoltán Havas, ktorý nesmierne citlivo na správnych miestach rozozvučal rôzne hudobné nástroje, aby podfarbil dramatickosť deja.
Kým porota – Elena Bakošováa Belo Felix– zasadala a rozhodovala, javisko obsadila veselo-vážna klauniáda Bartók a Drevený princ v podaní dvojice klauna a kolombíny, Margity Garajszkej a Júlie Urdovej. Margitka bola kedysi tiež účastníčkou detských divadelných prehliadok. Dnes je režisérka, dramaturgička, autorka rozprávok a aj knižnej predlohy o živote Bélu Bartóka.
Deti aj dospelí sa po prehliadke rozišli možno trochu unavení, zato však nadšení z dobre urobenej a ocenenej práce. Snáď dostali aj nové nápady a elán do ďalších 25 rokov detskej dramatickej tvorivosti. Aby sa diváci zasa mali čomu tešiť...
Erika Trenková
Foto: autorka