Katolícka cirkev si v poslednú júnovú nedeľu pripomenula slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla – dvoch pilierov Cirkvi a patrónov Ríma. Tento prikázaný sviatok pripomína mučenícku smrť oboch svätcov a ich zásadný význam pre formovanie kresťanskej viery.

Svätý Peter, pôvodným menom Šimon, bol Ježišom ustanovený ako „Skala“, na ktorej postavil svoju Cirkev. Apoštol Peter pôsobil ako prvý medzi apoštolmi a stal sa prvým rímskym biskupom – pápežom. Zomrel ukrižovaný dolu hlavou v Ríme okolo roku 64 – 67 počas prenasledovania kresťanov za cisára Nera.

Svätý Pavol, pôvodne Šavol z Tarzu, sa po obrátení na ceste do Damasku stal najväčším misionárom pohanov. Precestoval oblasti Malej Ázie, Grécka a Ríma, kde bol nakoniec sťatý. Je pochovaný v Ríme, v Bazilike sv. Pavla za hradbami.

Ich hroby sa stali už v ranom kresťanstve cieľmi púte a centrami úcty. Kult oboch apoštolov sa rozšíril v 4. storočí a výrazne ovplyvnil formovanie kresťanskej liturgie aj kalendára. Na mieste Petrovho mučeníctva stojí Bazilika sv. Petra vo Vatikáne. Dôkazom ich významu je aj to, že v liturgickom kalendári mali pôvodne až osem sviatkov.

Sviatok svätých Petra a Pavla ako prameň jednoty Cirkvi v Ríme i vo svete pripomenul v nedeľu 29. júna pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána pápež Lev XIV. Zdôraznil, že viera a spoločenstvo medzi kresťanmi sa upevňuje odpustením a vzájomnou dôverou – od rodín až po cirkevné spoločenstvá.

Svätý Otec povedal: „Dnes slávime veľký sviatok Cirkvi v Ríme, zrodenej zo svedectva apoštolov Petra a Pavla a zúrodnenej ich krvou i krvou mnohých ďalších mučeníkov. Aj v našich časoch sú po celom svete kresťania, ktorých evanjelium robí veľkodušnými a odvážnymi – aj za cenu života. Takto existuje ekumenizmus krvi, neviditeľná a hlboká jednota medzi kresťanskými cirkvami, ktoré ešte nežijú v plnom a viditeľnom spoločenstve.

Chcem preto v tento slávnostný deň znovu potvrdiť, že moje biskupské poslanie je službou jednote a že Cirkev v Ríme je krvou svätých Petra a Pavla zaviazaná slúžiť spoločenstvu medzi všetkými cirkvami.

Skalou, po ktorej dostal Peter aj svoje meno, je Kristus – kameň, ktorý ľudia zavrhli, ale Boh ho urobil kameňom uholným (porov. Mt 21, 42). Námestie a pápežské baziliky svätého Petra a svätého Pavla nám pripomínajú, ako sa toto obrátenie poradia stále uskutočňuje. Nachádzajú sa na okraji starého mesta, „za hradbami“, ako sa hovorí dodnes. To, čo sa nám dnes javí ako veľké a slávne, bolo najprv zavrhnuté a vylúčené, pretože to odporovalo svetskému zmýšľaniu.

Ten, kto nasleduje Ježiša, kráča cestou blahoslavenstiev, kde duchovná chudoba, miernosť, milosrdenstvo, hlad a smäd po spravodlivosti, úsilie o pokoj narážajú na odpor a prenasledovanie. A predsa Božia sláva žiari v jeho priateľoch a na ich ceste ich premieňa – z obrátenia na obrátenie.

Drahí bratia a sestry, pri hroboch apoštolov, ktoré sú už stáročia cieľom pútnikov, aj my objavujeme, že môžeme žiť z obrátenia na obrátenie. Nový zákon nezamlčuje chyby, protirečenia ani hriechy tých, ktorých uctievame ako najväčších apoštolov. Ich veľkosť bola totiž tvorená odpustením. Zmŕtvychvstalý ich viackrát vyhľadal, aby ich znova postavil na svoju cestu. Ježiš nikdy nevolá iba raz. Práve preto môžeme vždy dúfať – ako nám to pripomína aj jubileum.

Jednota v Cirkvi a medzi cirkvami, bratia a sestry, sa živí odpustením a vzájomnou dôverou – počnúc našimi rodinami a našimi spoločenstvami. Ak nám Ježiš dôveruje, aj my sa môžeme navzájom zveriť jeden druhému v jeho mene.

Apoštoli Peter a Pavol spolu s Pannou Máriou nech sa za nás prihovárajú, aby bola Cirkev v tomto roztrieštenom svete domom a školou spoločenstva,“ povedal pápež Lev XIV. v modlitbe Anjel Pána vo sviatok dvoch apoštolov.

TK KBS

Foto: Vatican News