Ako všetky národy, tak aj my Slováci sa pýtame, kde je počiatok našej národnej identity. Historické dokumenty potvrdzujú, že sa o to pričinila aj doba pôsobenia kresťanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda od roku 863. Konštantín (Cyril) a Metod vytvorili hlaholiku – prvé písmo Slovanov a preložili liturgické texty do staroslovienčiny. Tým otvorili našim prapredkom cestu k vzdelaniu, kultúre a duchovnej nezávislosti.

Ich misia bola nielen náboženským činom, ale aj kultúrnou a politickou udalosťou. V dobe, keď sa o moc nad strednou Európou uchádzali Západ a Byzancia, ich pôsobenie symbolizovalo autonómiu a sebauvedomenie Slovanov. Ich odkaz prežil a stal sa základom národnej identity mnohých Slovanov (a určite aj dnešných Slovákov). Blatnohrad, sa stal jedným z centier tejto misie. Odtiaľ sa šírilo posolstvo, ktoré dnes považujeme za základ staroslovanskej liturgie a duchovnej kultúry našich predkov. Predkov dnešných Slovákov.

Dobre si to uvedomujú Slováci v Maďarsku. S úctou a obdivom sledujem ich každoročnú cyrilo-metodskú púť do Blatnohradu. Podstatu tejto misie v tomto roku dobre vystihol parlamentný hovorca Anton Paulik, na ktorého slová sa v predchádzajúcom texte odvolávam. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Edita Hortiová na púti pripomenula, že svätí Cyril a Metod nezvestovali len kresťanskú vieru, ale priniesli aj písmo, jazyk a kultúrnu identitu. Práve ich odvaha hlásať evanjelium v jazyku ľudu bola v 9. storočí priekopnícka a významná. Hlásali evanjelium v jazyku ľudu. K tomu dodávam, že to bol jazyk vtedajších obyvateľov dnešnej Moravy, Slovenska a Zadunajska (Panónie). Tieto územia boli osídlené slovanským obyvateľstvom. Priamymi predkami dnešných Slovákov.

Nie náhodou je 5. júl – Sviatok svätých Cyrila a Metoda slovenským štátnym sviatkom. Pre Slovákov je to (mal by byť) sviatok na úrovni sviatku sv. Štefana v dnešnom Maďarsku. 20. augusta si Maďari pripomínajú nielen vyhlásenie kráľa Štefana za svätého, ale jeho nástup na kráľovský trón považujú za počiatok „maďarskej“ štátnosti. My Slováci, ktorých predkovia boli spoluzakladatelia tejto „feudálnej štátnosti“ s tým súhlasíme, s malou ale zásadnou úpravou. Bol to počiatok „uhorskej“ štátnosti, počas ktorej sa formoval nielen súčasný maďarský, ale i slovenský národ.

Hlásime sa aj k starším slovanským prameňom národnej identity – k odkazu sv. Cyrila a Metoda. Na Cyrilometodskej púti v Nitre 5. júla 2025 kardinál Dominik Duka, bývalý primas český a arcibiskup pražský okrem iného povedal, že medzi piliere byzantskej misie patrí aj „dimenzia štátnosti. Sviatok svätých Cyrila a Metoda nie je len cirkevným sviatkom, ale aj sviatkom štátnym. V tom vidíme prínos sv. Metoda, štátneho úradníka a tvorcu základov štátnosti v Česku i na Slovensku. Jeho vplyv sa prejavil pri formovaní štátov strednej Európy (aj Uhorska – poznámka autora) a jeho stopy nájdeme v ranej literatúre Slovenska, Moravy, Čiech, Poľska aj Ukrajiny. Úcta k svätým Cyrilovi a Metodovi nás priviedla k znovuobjaveniu našej samostatnosti a suverenity.“

Samozrejme, nejde o preteky dnešných susedov v súťaži o národnú hrdosť – kto skôr? kto lepšie? Tak ako svätý Štefan nebol zakladateľom maďarského štátu, ale uhorského, tak ani Cyril s Metodom neboli zakladatelia Slovenska, ale ako to zdôraznil A. Paulik, ich odkaz sa stal základom národnej identity mnohých Slovanov vrátane Slovákov.

Na tento odkaz by mal byť každý na Slovensku prinajmenej tak hrdý ako sú Slováci v Maďarsku hrdí na Cyrila a Metoda v Blatnohrade. Je to pevný základ zdravého národného povedomia Slovákov v Maďarsku.

Jozef Schwarz