V 28. čísle nášho týždenníka ste si mohli prečítať prvý príspevok tejto päťdielnej letnej rubriky, ktorá rad-radom preberie päť pilierov našej slovenskosti. Po jazyku, ktorý je bezpochyby základom nášho bytia, nasleduje teraz ako druhý pilier kultúra, t. j. zachovávanie tradícií, spev, hudba a tanec, ktoré sú nosnými prvkami skoro každého slovenského programu.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v globalizovanom svete 21. storočia sa menšinová kultúra stáva len okrajovou záležitosťou, no v prípade nás, Slovákov žijúcich v Maďarsku, platí presný opak. Naša kultúra nie je len nostalgickým dedičstvom minulosti, ale živým pilierom národnostného bytia, ktorý nás udržiava pohromade, spája generácie a poskytuje pevnú oporu v rýchlo sa meniacej spoločnosti.

Väčšina našich predkov si svoj jazyk, zvyky a vieru priniesla so sebou na územie dnešného Maďarska v období po tureckých vojnách a napriek stáročiam asimilácie, kultúrneho tlaku aj moderných výziev si ich dokázali uchovať. Práve vďaka kultúre sa naša komunita nestratila v priestore a čase.

Jedným z najživších prejavov národnostnej kultúry je folklór. Ľudové piesne, kroje, tance – to všetko je pre Slovákov v Maďarsku nielen spomienkou na minulosť, ale aj aktuálnym vyjadrením našej identity. Naše folklórne súbory ponúkajú mladým možnosť zapojiť sa do kultúrneho diania, spoznať svoje korene a získať hrdosť na svoj pôvod. Festivaly, regionálne dni, súťaže v speve a recitácii tvoria akýsi kalendár slovenského spoločenského života v Maďarsku – často s výraznou účasťou mladej generácie.

Bez organizačnej podpory by kultúra ťažko prežila. V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu slovenské samosprávy, kultúrne spolky, oblastné domy, školské inštitúcie i audiovizuálne médiá ako Domovina či V materinskom jazyku, alebo printové, ako naše Ľudové noviny, ktoré sú dôležitým médiom pre šírenie informácií a najmä kultúry v radoch slovenskej komunity v Maďarsku.

Samozrejme, slovenská kultúra v Maďarsku čelí aj výzvam. Demografické zmeny, migrácia do miest, jazyková asimilácia a nezáujem časti mladšej generácie o „národnostné“ témy predstavujú reálnu hrozbu. No zároveň je tu aj druhý obraz: mladí ľudia, ktorí sa s hrdosťou hlásia k slovenskému pôvodu, učia sa jazyk svojich starých rodičov, cestujú na Slovensko a zapájajú sa do kultúrnych aktivít. Ich motivácia často pramení práve z kultúry – z folklóru, hudby, divadla či literatúry. Je to dôkaz, že kultúra nie je len o udržiavaní tradícií, ale aj o nachádzaní nových foriem výrazu a spojenia s vlastnou identitou.

Kultúra Slovákov v Maďarsku nie je iba súborom zvykov, jazykových prejavov a folklórnych podujatí. Je to pilier, na ktorom stojí naše národnostné bytie. Poskytuje nám oporu, keď sme rozptýlení medzi väčšinovým obyvateľstvom, a zároveň nám dáva dôvod cítiť sa ako súčasť niečoho väčšieho – živej, hoci národnostnej, kultúrnej tradície. V tomto zmysle má kultúra nezastupiteľnú úlohu v zachovávaní našej slovenskosti.

Zlatko Papuček