Keď strávite 4+2+4 hodiny v aute za jeden a pol dňa na ceste za čitateľmi na Dolnej zemi, vynárajú sa vám mnohé, zatiaľ ešte dopodrobna nepremyslené otázky a problémy typu: Ako prežiť v uzavretom priestore s ľuďmi, ktorým nevadí arktické počasie? Čo je kľúčom k tímovej súdržnosti ľudí z rôznych prostredí (Pilíš – Šóškút) a ešte k tomu aj s rôznymi názormi? Odpoveďou je: humor. Teda všetky typy humoru, od sarkazmu, cez iróniu až po vtipnú sebakritiku, paleta je široká a pestrá.

Teplota v plnom aute ani pri štarte v Budapešti nebola práve prívetivá, a ešte k tomu treba pridať skutočnosť, že traja už boli po obede, kým najmenšia ale najhlasnejšia bola hladná. Takže prvou taktickou úlohou v kolóne na M5 bolo hľadanie reštaurácie, pumpy alebo hocičoho, keď sa lačná „outsiderka“ a sýta trojica – tí iba zo solidarity – mohli najesť. Plné brucho, šťastné srdce, hovorí príslovie, ešte k tomu štipka humoru, a napätie sa zmierňuje. Teda traja vyštudovaní novinári a vyštudovaný laik v aute – čo je pre niektorých ľudí prekvapivo dôležitý faktor – majú rôzne a rôznorodé profesionálne skúsenosti, takže rozhovory sa počas zdanlivo nekonečnej cesty uberali rôznymi smermi. Monotónny zvuk motora udával tón, humor bol rozpúšťadlom a tak vznikla atmosféra, bezpečný priestor, v ktorom sa aspoň na chvíľu dalo zabudnúť na minulosť. Po ceste sa postupne zdanlivo koherentné väzby predimenzovali. „Outsiderka“, ktorá pred 10 rokmi z rôznych dôvodov musela opustiť palubu, si teraz snažila znovu nájsť svoje miesto. Úprimné výroky a vtipné poznámky pomohli prelomiť ľady. Interiér auta nebol len „uzavretým priestorom“, ale bol hutou, presne ako kohézna sila, čo drží a spája zložky spoločnosti pokope.

Po 36 hodinách, keď sa skupina vrátila do Budapešti, už neboli len štyrmi cestujúcimi, ale kolegami. Voľné väzby sa možno posilnili vďaka humoru. Všetko sa dá vyriešiť, keď existuje spoločný jazyk a spoločný cieľ. V tomto prípade kohéznou silou boli spoločné zážitky a tony smiechu. Krehké, ale zato puto!

Ivett Körtvélyesi