Na webovej stránke mesta Liptovský Mikuláš sú medzi významné osobnosti mesta zaradení aj Nemešáni Ján (1832 – 1899), učiteľ, verejný činiteľ a Nemessányi Samuel (1837 – 1881), husliar. Napriek inému zápisu mien sú to bratia.

Prečo ten rozdiel v zápise? Odpoveď azda nájdeme v ich životných príbehoch. Starší Ján vyštudoval učiteľstvo. Od roku 1851 učil v Štrbe, na jeseň roku 1856 odišiel učiteľovať do Liptovského Mikuláša. Tam sa v 1856 oženil so Žofiou Petronellou Šefrankovou, s ktorou mali 10 detí. Ján Nemešáni spočiatku výrazne podporoval emancipačné snahy vlastného národa, veľký ohlas mala jeho úvaha z roku 1861 „Naše nároky na základe spravedlivosti a náš program“. Svoju ústretovosť a lásku k slovenskému národu dokazoval aj pri dcérach, ktorým pridával mená, ako napríklad Nevena, Nádeja, Dobrota, Dobrôtka či Ľubina. Netrvalo to dlho.

Po doplnení si vzdelania o štúdium teológie, od roku 1867 pôsobil ako evanjelický farár v Liptovskom Jáne a jeho proslovenská orientácia sa postupne menila na promaďarskú. Postavil sa proti slovenským snahám národovca Milana Hodžu, mohlo to prispieť k jeho zvoleniu v r. 1869 za kráľovského radcu a evanjelického školského dozorcu pre Liptovskú a Zvolenskú župu v Banskej Bystrici. Po deviatich rokoch sa stal hlavným školským inšpektorom Komárňanskej župy. Jeho tamojší príspevok k aktívnej maďarizácii oceňujú takto: „Pod jeho správou bolo zriadených 17 materských škôl, (...) a počet škôl v meste sa mnohonásobne zvýšil, pričom sídlili v budovách podobných palácom“. Po odchode do dôchodku sa v roku 1899 presťahoval do Nového Sadu, kde aj zomrel.

Jeho slovenská „kariéra“ bola krátka, napriek tomu sa snažia v Mikuláši udržať ho v národnej pamäti (aspoň na webe). V protiklade k jeho bratovi Samuelovi husliarovi, o ktorom nabudúce.

Jozef Schwarz