Základ, podstata, charakter, názor a budúcnosť slovenskosti

V predchádzajúcom párnom čísle nášho týždenníka ste sa v rubrike na tomto mieste mohli dočítať, že počas 10-týždňovej letnej parlamentnej prestávky sa odmlčia aj Zápisky hovorcu. Uvoľnený priestor sa budeme snažiť zaplniť názormi redaktorov Ľudových novín na tému Päť pilierov slovenskosti. Prvým pilierom, teda základom nášho bytia je bezpochybne jazyk. Práve jazyku bude venovaný prvý príspevok. Druhým v poradí bude kultúra, zachovávanie tradícií, spev, hudba a tanec, ktoré sú nosnými prvkami skoro každého slovenského programu, nielen počas leta (literatúra, divadlo, výtvarné umenie sú žiaľ v pozadí). Charakterom, alebo tretím pilierom je očividne gastronómia, ktorá v poslednom čase preberá prvenstvo a priestor od kultúry. Veď aj láska ide cez žalúdok a radosť z dobrého jedla zase vedie ku šťastiu. Škoda, že z chutného jedla sa väčšinou priberá. Slobodou rozhodovania a názoru ako štvrtým pilierom poukazujeme na vieru, nie na politiku. Hoci nie všetci veria v Boha, karmu, nadprirodzenú silu, ale v živote Slovákov v Maďarsku náboženstvo tvorí ťažisko života. Posledným a najdôležitejším pilierom je školstvo, ktoré okrem edukatívnej funkcie má veľmi silný vplyv na rozvoj komunít, spoločnosti, na formovanie mládeže a tým aj budúcnosti, či už v smere alebo proti slovenskosti.

V úvodníku predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej v prvom tohtoročnom čísle nášho týždenníka sme sa dočítali, akým krásnym nárečím sa kedysi rozprávali ľudia na ulici v Slovenskom Komlóši. Naše krásne nárečia zachovávajú audiovizuálne média, TV a rozhlas, veď na lektorovanie hovoreného jazyka zatiaľ nie sú v našich končinách podmienky, kým v tlačených a online písaných médiách sú články v prepise do spisovnej slovenčiny. Za takýchto podmienok je zachovanie nášho vlastného jazyka, nárečia, autenticity nemožné. Tlačené a online písané média vôbec nepomáhajú „pestovaniu jazykového a kultúrneho dedičstva našej národnosti“ ako to naznačila predsedníčka na začiatku roka, ale práve naopak, pomáhajú v asimilácii autentického jazyka (hoci na druhej strane rozširujú spisovnú slovenčinu). Ja viem, ak by sme sedeli pri káve alebo pri poháriku vína, teraz by nasledovala časť debaty, že prepisovanie nárečia je náročné, niet ľudí, ktorí by to ovládali, a pod. Chápem a súhlasím, ale v dnešnej dobe, keď sa všetky informácie nachádzajú na internete, nie je to celkom „nemožná misia“. Napríklad ja som si zadala text do chat gpt s príkazom prepísať do daného dialektu, a behom pár sekúnd som mala výsledok s odkazom na konci: Text bol prispôsobený danému nárečiu so zachovaním významu, ale s ľahkou zmenou štýlu, aby pôsobil prirodzenejšie v danom dialekte.

Netreba sa báť budúcnosti, lebo je už súčasnosťou. V tomto prípade, ak je cieľom zachovanie „nášho“ jazyka, a problémom prepisovanie dialektu, tak netreba plakať nad tým, že nemáme tých, čo ovládajú fonetickú transkripciu, ale prísť na to, že existujú aj iné riešenia. Ak je naozajstný cieľ vytýčený.

Ivett Körtvélyesi