XXXIV. Národnostný deň v Teranoch

Viac ako tri desaťročia usporadúvajú v Teranoch, v novohradskej obci učupenej medzi kopcami Cerových vrchov, národnostné dni. Po 34. raz – ako povedali Terančania – malý obecný deň sa konal 30. júna. V amfiteátri pod lesom sa stretli obyvatelia obce, ktorí majú slovenské korene, alebo si aspoň spomínajú, že dedinu kedysi, po tureckom bašovaní, opätovne osídlili zväčša Slováci. V roku 1715 žilo v obci 11 slovenských rodín, kým maďarských 5. Potom boli desaťročia, vlastne až do 60. rokov minulého storočia, keď tu nebola slovenská škola, ba ani žiadne vyučovanie v slovenčine. Kvôli tomu sa slovenský jazyk v obci zachoval len medzi staršími obyvateľmi. V súčasnosti sa učia pod vedením učiteliek Hajnal Benedekoveja Lívii Szlobodnyikovej Repkovejslovenské básničky, riekanky, pesničky v národnostnej materskej škole škôlkari, ktorí pokračujú na nižšom stupni v miestnej škole a majú vďaka Kornélii Ráczovejhodiny slovenčiny. Ide im to tak dobre, že sa mali zúčastniť aj celoštátneho kola Spievaniek v Dabaši-Šáre, čo sa im napokon pre chorobu jedného chlapca zo skupiny nepodarilo. Našťastie, šanca zúčastniť sa a vyhrať bude aj na budúci rok. Vynikajúco sa so svojím spievaným predstavením ukázali na javisku amfiteátra. Škoda, že v štúdiu slovenčiny na vyššom stupni nepokračujú, lebo cestujú buď do Balašských Ďarmôt, alebo do okolitých obcí. Po päťdesiatich rokoch „delegovali“ jedného žiaka do budapeštianskej slovenskej školy. Národnostná samospráva mu bude dávať aj štipendium. Teraz o tom podpíšu zmluvu s rodičmi.

Slávnostné popoludnie sa začalo krátko po obede modlitbou podľa evanjelickej i katolíckej liturgie, pričom k evanjelickému kňazovi z Guty Szabolcsovi Fükeovia dekanovi katolíckej cirkvi Józsefovi Vágyóczkemusa pridal hosť zo Slovenska, zo spriatelenej obce Terany, Dušan Hučka. Všetci traja duchovní, hoci hovorili v rôznych jazykoch a reprezentovali z dvoch tretín iné cirkvi, niesli spoločný odkaz: tradície sú pre zachovanie národa i obce nesmierne dôležité. Brat farár Dušan Hučka poďakoval Pánu Bohu, že mohli prísť z Terian do Terian a že mohli miestnych povzbudiť k vernosti k tradíciám a posilniť vo viere. Citoval slová Jána Kollára, že národnosť a nábožnosť sú ako sestry, ktoré nemôžu existovať jedna bez druhej. Vyjadril radosť nad možnosťou žehnať dobrému dielu, lebo všetko, čo je začaté v dobrej nádeji, je požehnaním pre ľud, ktorý je dielom obohatený. Milým Bohu označil aj deti odeté v miestnom kroji v záujme zachovávania ľudových tradícií. Brat farár Hučka požiadal veriacich, aby sa spolu pomodlili po slovensky Otčenáš.

Po spoločnej modlitbe sa ujali slova oficiálni hostia. Ako prvý sa prihovoril poslanec maďarského národného zhromaždenia za Novohradskú župu Mihály Balla. Skôr než sa postavil na javisko, prezradil nám, že rozumie po slovensky, ale prejav by si netrúfal povedať v slovenčine. Vo svojom príhovore zdôraznil, že aj Terany, aj Maďarsko obohacuje pestrá kultúra, za čo vďačíme tu žijúcim národnostiam, Slovákom, Nemcom, a ďalším minoritám. Nie náhodou bola v Základnej zmluve sformulovaná myšlienka štátotvornej úlohy v Maďarsku žijúcich národností. Aj preto zdôraznil dôležitosť národnostného dňa v Teranoch, aby jazyk predkov, aj v ňom žijúce tradície a zachované hodnoty dostali priestor, veď bez nich by boli aj Novohrad, aj Maďarsko chudobnejšie. Poslanec vyjadril vieru, že Stredná Európa si zachová svoju pestrosť vďaka po stáročia tu žijúcim národnostiam, ktoré budú jedna vedľa druhej i naďalej žiť v pokoji a mieri.

V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) teriansky národnostný deň pozdravil podpredseda Tomáš Nagy. Hoci obec navštívil prvý raz, vedel, že tamojší Slováci si vážia a uchovávajú starodávne zvyky, tradície, ktoré zdedili po svojich predkoch, nezabúdajú na ne, ba sa ich snažia odovzdať svojim potomkom. Vyjadril radosť nad tým, že starí aj mladí spolu slávia sviatok národnosti a poprial veľa síl a energie i v budúcnosti organizovať taký pestrý národnostný život, akým je XXXIV. národnostný deň.

Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ako povedala, chodí do Terian od roku 1980. Pozná obec, aj tam žijúcich ľudí, preto mohla konštatovať, že veľa robia v záujme toho, aby sa v škole udržala výučba slovenčiny. Ale prečo chceme všetko nechať len na školu? Je to aj naša úloha, nás, mám, otcov, rodičov, starých rodičov, aby sme deti naučili slovenskému slovu, prípadne slovenskej modlitbe, nech vedia, keď pôjdu do kostola. Keď budeme hovoriť s našimi potomkami po slovensky, potom raz nebudeme žialiť nad stratou národnosti. Festivaly ako národnostný deň sú dôležité, podľa predsedníčky ZSM, aj preto, aby rôzne generácie mohli precítiť, že patriť k slovenskej národnosti je vynikajúca vec.

Hostí privítala starostka obce Edita Brožová spolu s predsedníčkou miestnej národnostnej samosprávy Zuzanou Ocotovou Brožovou. Moderovanie programu však zverili mladej generácii. Hanna Fáyová a Šára Mučinová sa tejto úlohy zhostili po celé popoludnie veľmi šikovne.

Škôlkari všetkým predviedli, že byť na javisku je vzrušujúce. Vôbec neotáľali, sebavedome a s radosťou ukázali, že vystupovanie nie je pre nich stres. Na veľkú radosť a zábavu svojich rodičov i starých rodičov si vybrali svadobné zvyky. Slovenčinu vyučujú v materskej škole od roku 1984. Vďaka tomu môžu pokračovať s výučbou aj v škole, ktorá má v Teranoch len nižší stupeň. Detské hry v podaní školákov boli o to zaujímavejšie, že deti boli oblečené do miestneho kroja, ktorého vyhotovenie financovala slovenská národnostná samospráva. V nácviku vystúpenia, v ktorom odzneli aj piesne zozbierané etnografom a folkloristom Štefanom Lamim, deťom pomáhala okrem ich slovenčinárky Kornélie Ráczovej aj bývalá učiteľka slovenčiny, teraz už starostka Edita Brožová.

Spevácky súbor Labdarózsa (v preklade: kalinka obyčajná) z Opatovskej Novej Vsi v okrese Veľký Krtíš, ako to už v dvojjazyčnej obci býva – hoci funguje popri Csemadoku od roku 2012 – spieva aj slovenské piesne zozbierané v regióne. Speváčky, vyparádené ako ružičky, veselo ukázali svoje umenie pod vedením Janka Ďuriša, ktorý ich obyčajne aj sprevádza na harmonike.

Hostia z družobnej obce Terany potešili nielen spevom, ale aj recitáciou. Vedenia oboch Terian utužujú svoju spoluprácu a stretajú sa na rôznych akciách a podujatiach. Vystúpenie pomerne malého súboru však navodilo dobrú atmosféru pre vystúpenie domáceho súboru Kaláčka. Bohaté ľudové odevy a najmä pokrývky hlavy Terančaniek vzbudzovali obdiv a údiv. Skupina, ktorú vedie Barbora Kiššová, bola založená v roku 2002 a pravidelne zbierajú rôzne odborné ocenenia.

Novohradský Legínd má len 450 obyvateľov, ale chceli a vedeli si založiť folklórnu skupinu. Urobili tak v roku 2006 a vedúcou je Mária „Maca“ Szavliková. Radi idú, kam ich pozvú, obyčajne na obecné dni a miestne kultúrne podujatia.

Nemecká národnostná skupina z obce Berkenye má vo svojich radoch rôzne generácie spievajúce pre svoje potešenie.

Energické vystúpenie predviedlo folklórne teleso z Kétbodoňu pod vedením Silvie Šaligovej Kiššovej. Skupina vznikla v roku 1984 s cieľom zbierania a zachovávania miestnych tradícií, ako aj ich odovzdávania mladším generáciám.

Záver dňa, keď vôbec nie mimochodom na oblohe nebolo ani mráčika, patril modernej hudbe. Predstavila sa študentská kapela Zönglejtő a do Terian zavítal aj spevák populárnej hudby Tibor Gyurcsik, ktorý sa až v Teranoch dozvedel o slovenskom ráze obce. Keďže aj on vie po slovensky, zmenil svoj program a zaspieval aj po našom. Večer, až neskoro do noci trvala tanečná zábava s hudobným sprievodom dobre známeho Jánosa Grenyóa. Čo dodať? Len toľko, že okrem národnostného dňa slovenská samospráva v Teranoch organizuje jednu akciu za druhou, len to nikomu mimo dediny neprezradia.

-etr-

Foto: autorka