Slovenská samospráva v Pišpeku 17. Novembra usporiadala svoje slovenské národnostné podujatie v miestnom Kultúrnom dome Štefana Lamiho, na ktorom sa uskutočnilo odhalenie pamätnej tabule menodarcu, v poradí 4. Regionálny galaprogram „Susedovci, jak sa majú“ a I. Slovenský regionálny ples na hornom povodí Galgy. O záujem nebolo núdze, priestory budovy praskali vo švíkoch.

Zápisky minulosti nad zlato

Prvú časť podujatia otvorila etnologička a riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Katarína Király. Pozdravila folkloristov a zdôraznila, že bez zberu Š. Lamiho by dozaista nestáli na tomto mieste. „Spomeniem si na náš posledný spoločný rozhovor, keď som ho vyspovedala, že ako sa mu páči na dôchodku, veď je človek, ktorý od svojich 17. rokov bol neustále na cestách, bol medzi ľuďmi, okolo neho bol veľmi svieži život. [...] Keď som sa ho pýtala, čo celý deň robí, odpoveď bola tá, že robím všetko, čo sa mi chce. Mňa už čas neženie a na dôchodku je najlepšie to, že kým som bol aktívny pracovník, vždy mi povedali, kam mám ísť a čo mám robiť, ale teraz sám si zadelím svoj voľný čas, kedy chcem písať, prechádzať sa alebo rozprávať sa s ľuďmi,“ povedala a vyjadrila potešenie z toho, že vďaka výskumom vyrástli na tejto krásnej kultúre celé generácie.

Pred slávnostným aktom, teda odhalením, sa v mene Zväzu Slovákov v Maďarsku prihovorila jeho predsedníčka Ruženka Egyedová Baráneková. „Keď som sa dostala do Maďarska, cítila som sa veľmi stratená. Pišta báči si ma zobral pod ochrannú ruku a ukázal mi, kde žijú Slováci v Maďarsku, akú majú kultúru, piesne a tance. Bol plný energie, oduševnenia, o všetkom vedel hovoriť s veľkým zápalom a nadšením. Bola pre mňa veľká česť, že som mohla spoznať aj jeho rodinu a prijali ma ako kamarátku,“ zaspomínala si a podelila sa o to, že keď sa dozvedeli o pomenovaní Kultúrneho domu po ňom, Zväz sa rozhodol o umiestnení pamätnej tabule ako prejav vďaky, uznania, obdivu aj za tých, ktorí z jeho kníh čerpajú dodnes, aby nezabudli na svoju kultúru. Všetci veria, že táto tabuľa nebude len sivý kameň, ale motívom resp. zdrojom toho, že tu žil a pracoval človek, ktorý je príkladom a ktorého je hodno nasledovať.

Pamätnú tabuľu odhalili R. Egyedová Baráneková a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Pišpeku Emeše Gimesiová Szokolová, Imrich Blaškó zaspieval jeho obľúbenú pieseň.

Potom sa slova ujal parlamentný hovorca Anton Paulik. „Štefan Lami patril medzi prvých, ktorí pochopili, že korene, ktoré nás spájajú s tradičnou ľudovou kultúrou a modernizáciou doby budú pravdepodobne pretrhnuté, naďalej už nás nebudú tesne spájať so starými, ktorých sme ešte možno poznali, vedeli sme ich piesne, tance. Pochopil, že všetko treba zdokumentovať, zozbierať a publikovať. Začínal zberom tancov, ale napokon sa dostal do všetkých možných oblastí ľudovej kultúry a skončil rozprávkami,“ povedal a zdôraznil, že po ňom ostalo rad publikácií, z ktorých sa môžeme poučiť resp. poznávať tradičné ľudové prvky.

Pred kladením vencov sa v mene celej rodiny Lamiovcov poďakovala dcéra Anna Matyóová Lamiová. „Sme radi, že tento pekne obnovený Kultúrny dom nesie meno nášho otca. Ďakujeme všetkým, ktorí podporili osadenie pamätnej tabule,“ a v mene Slovenskej národnostnej samosprávy v Šápove položila veniec spolu s A. Paulikom, R. Egyedovou Baránekovou a predsedom Slovenskej samosprávy vo Vacove Júliusom Altom.

Ako posledný si na Š. Lamiho zaspomínal starosta obce Pišpek Jozef Bátyi. Stručne hovoril o jeho živote a poznamenal, že od roku 1981 do roku 2007 vzniklo 13 publikácií, z ktorých pre neho je najmilšia monografia s názvom Kapitoly z minulosti Pišpeku. „Najzaujímavejšia cesta nás viedla na Slovensko, keď zisťoval, že odkiaľ mohli prísť rodiny do Pišpeku v 17. storočí. Našli sme také osídlenia, ktorých názvy boli v súlade s priezviskami miestnych obyvateľov. Napríklad boli sme v Senohrade, v Pišpeku bola rodina Senohradský, Cerovo spájal s Cerovskými, Strehovú so Strehovskými alebo Suchú so Sucháskymi. Svoje meno zlúčil s Veľkým Lomom a domnieval sa, že prisťahovaní sedliaci si zobrali názvy miest odkiaľ prišli. Nevedel to však podložiť, preto svoje tvrdenie nikdy nenapísal. O tomto hovoril len počas výjazdov,“ zaspomínal si J. Bátyi.

Rešpektovať tradície iných a ctiť si vlastné

Druhú časť programu s názvom „Susedovci, jak sa majú?“, ktorého cieľom je udržať priateľské kontakty štyroch obcí, Pišpeku, Jače, Čuváru a Ďurky ako mikroregiónu, otvorila vedúca Regionálneho strediska ÚKSM v Jači Mónika Herédiová Sinková. „Teraz máme možnosť privítať susedovcov v Pišpeku. Po vystúpeniach folklórnych telies, všetkých pozývame na Regionálny slovenský ples. Do tanca vám budú hrať Pišpeckí muzikanti, prajem vám príjemné chvíle a veľmi dobrú náladu“, ukončila svoj príhovor.

Moderátorka večera Erika Zemenová Palečková najprv uviedla miestnych škôlkarov a školákov. „Pišpecké deti sa slovenský jazyk učia od malička, po nastúpení do materskej školy a ich snaha pokračuje aj na základnej škole. Už dva roky, v rámci každodennej telesnej výchovy sa školáci na hodine stretnú s ľudovým tancom,“ dodala.

Po milom programe nasledovala Ľudová hudba Ďurka, ktorú založili v roku 2016, a zo svojho repertoáru predviedla ďurčianske melódie zo zbierky Š. Lamiho. Po nich vystúpil 16-ročný Spevokol dôchodcov z Ďurky, ktorý je nositeľom viacerých zlatých aj strieborných ocenení, avšak v poslednej dobe spievajú už len zo záľuby v klube. Obecenstvu priniesli kyticu slovenských piesní z povodia Galgy. Nasledoval 6-ročný Folklórny spolok Muškát z Čuváru. Teleso je zaujímavé aj tým, že ho tvoria prevažne matky s dcérami. Vystúpili so zemplínskymi tancami. Sprevádzal ich Roni Biro a jeho banda. Podobne z Čuváru prišla Folklórna skupina Ženský hlas, ktorá má 12 aktívnych členov, a ukázala úryvok z miestnej tradičnej svadby. Nasledovali Jačania, najprv zahrala 7 členná kapela Csibaj banda slovenské ľudové piesne. Zaujímavosťou je, že medzi hudobníkmi je aj vnuk a pravnuk Š. Lamiho. Budúci rok 20-ročná Folklórna skupina Zornica pozostávajúca z 35 členov predviedla šúpanie kukurice. Keďže domáci začali, Pišpečania aj uzavreli regionálny galaprogram. Ich tanečné vystúpenie sa volalo „Nedeľné popoludnie“. Ľudia v hľadisku sa na krátky čas vrátili späť do minulosti a mohli sa zoznámiť s niekdajším životom dedinčanov. Na javisku tancovali všetky generácie.

Po krátkej prestávke a občerstvení nasledoval do noci trvajúci a po prvý raz usporiadaný Slovenský regionálny ples na hornom povodí Galgy, na ktorý bola zvedavá aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.

Podujatie podporila Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku. Spoluorganizátormi boli Obecná samospráva v Pišpeku, Umelecký a kultúrny spolok v Pišpeku, Slovenská samospráva Peštianskej župy a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku Jača a okolie.

AR

Foto: autor