Gerendáš je slovenská národnostná obec v Békešskej župe. Má o trochu viac ako tisícku obyvateľov, ale má slovenskú národnostnú samosprávu pod vedením Kataríny Priškinovej.

Takmer 5 rokov vlastnia oblastný dom. A takmer dve desaťročia pripravujú súťaž v miesení klobás. Ostaných vyše desať rokov s medzinárodnou účasťou.

V slnečnú a teplú sobotu, 18. mája, sa už skoro ráno zišli organizátori, aby pripravili materiál na miesenie. O 10. hodine odštartovali oficiálne otvorenie 19. ročníka miesenia klobás. A na poludnie už bolo 17 družstiev dospelých a 3 detské družiny pripravených upiecť svoje výtvory. Deťúrence dostali pomoc dospelých, zato dospelí sa podržali len navzájom. Okrem Gerendášskeho klobásového klubu, ktorý mal posilu z radov dorastu. Dorastenci už majú za sebou pohár z klobásového festivalu v Sládkovičove, preto ich teraz predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy hodila „do hlbokej vody“ medzi dospelých. Obstáli na vysokej úrovni. Odniesli si bronzovú medailu. Ani gerendášski penzisti sa nemuseli hanbiť za svoj výkon, ako ani Borouka z Telekgerendášu. Vlastne už pôvodná myšlienka vzniku festivalu a súťaže v miesení klobás vznikla s cieľom odovzdávať dedičstvo predkov. Voľakedy, keď bola Katarína Priškinová ešte dievka Katka Šuleková, doma zabíjali a otecko svoje dcéry poúčal, čo a ako treba, aby bola výsledkom chutná klobáska, jaternice, hurky, či tlačenka. Aj chleba piecť, aj klobásky robiť sa naučili. Otecko, žiaľ, skoro zomrel, založil im však do pamäte potrebu odovzdávať dedičstvo predkov.

Prenášanie tradícií zo staršieho pokolenia na mladšie je najhlbším odkazom takmer dvadsaťročnej súťaže v Gerendáši. Každé súťažiace družstvo donesie svoje kulinárske zvyky, svoj spôsob ochutenia, svoje tradície miesenia. Výsledkom sú chutné klobásky, ktoré na mieste upečú a aj s chuťou zjedia. Preto niektoré klobáskové kolektívy, napríklad Čorvášsky klub dôchodcov, rovno tak plnili do čriev, aby vznikli klobásky – „jednoporciovky“. Jednu, pravda, urobili takú, aby sa zapáčila porote. Aj si dopredu pripravili pekný tanierik, aby svoj výtvor patrične „nastajlovali“. Všetko však mali robiť tak, ako to bolo v ich dedine, či meste zvykom. Preto sa súťaže zúčastňujú z rôznych miest, z Čorvášu, Slovenského Komlóša, Orošházy, ba aj poľovníci z Békešskej župy a hostia zo Sedmohradska. Detské družstvá boli aj zo škôlky, ale aj čisto dievčenské – muzikantské. Tri citaristky namiesili klobásky, naplnili do čriev a potom vyhrávali pre zábavu súťažiacich i svoju. Na svojich nástrojoch hrajú už od troch rokov a od malička sa podieľajú na práci Slovenského klubu. Prečo by aj nie, keď sa vedúca pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a zároveň predsedníčka slovenského voleného zboru Katarína Priškinová postará aj o to, aby mohli chodiť do tábora. V škole v prírode ZSM v Hronci sa za týždeň naučili viac, ako inokedy za celé mesiace. Žiaľ, teraz by to bola dupľom pravda, lebo nemajú slovenčinára.

Klobásová diplomacia

Medzi hosťami a súťažiacimi – miesičmi boli aj členovia Klobáskového klubu zo Sládkovičova a z Malej Mače, ako aj z Českej republiky, z Ivančíc na Morave. Do Ivančíc chodia Gerendášania na Gril-festival, ale naučili ich robiť klobásky na slovenský spôsob z Maďarska. Priateľstvo so Sládkovičovom vzniklo vďaka Čorvášanom, skamarátili sa vďaka rodinným väzbám, veď aj do Sládkovičova, aj do Malej Mače sa dostali slovenskí vysťahovalci z Maďarska. František Rumann – predseda Klobáskového klubu v Sládkovičove – dostal úlohu predsedu poroty. Aj sa medzi dvomi hodnoteniami priznal, že on nezdedil po otcovi ani dom, ani peniaze, zdedil však recept na klobásy a chcel ho využiť na niečo zmysluplné. Preto po hosťovaní v Gerendáši odštartovali svoj klobásový festival. Papriku aj skúsenosti dostávajú od Slovákov v Maďarsku. Dedičstvo receptu na pravé dolnozemské klobásy obohacuje aj klobáskarov z Malej Mače. Natoľko úspešne, že si tentoraz odniesli striebornú medailu.

Zlatým sa stal Klobásový klub z Orošházy. Predseda urasteného družstva Ján Raffai sa po súťaži spytoval, ako by sa mohli aktívnejšie zapájať do slovenského života. Orošházskym Slovákom chýba možnosť komunikovať po slovensky, radi by nezabudli reč svojich predkov. Určite sa nájde spôsob, ako im pomôcť.

Etre-

Foto: autorka