Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku napriek pandémii koronavírusu má za sebou rušný polrok. Inštitúcia sa musela rýchlo presťahovať do nových priestorov a zriaďovateľ, ktorým je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, vypísal súbeh na miesto jej riaditeľa. O tento post sa opäť uchádzala súčasná vedúca inštitúcie Anna Szabadosová, ktorej sme sa opýtali na minulosť, súčasnosť a budúcnosť inštitúcie.

– V tomto roku sa vzhľadom na súčasnú situáciu neuskutočnil najväčší medzinárodný knižný veľtrh na Slovensku – BIBLIOTÉKA, na ktorom sa zúčastňujú a svojimi novými literárnymi počinmi sa v prezentáciách pochvália aj vydavateľstvá a slovenskí autori z krajanských prostredí strednej a juhovýchodnej Európy. Máte v pláne usporiadať akési náhradné podujatie alebo online prezentáciu?

– Pravdepodobne ho nebudeme môcť nahradiť iným programom. Plánujeme však na webovej stránke a na Facebooku uverejniť príspevok a upozorniť našich čitateľov na tituly, ktoré sa objavili v tomto roku. Samozrejme, tieto informácie budeme podávať postupne, ale o nových publikáciách verejnosť informuje aj spoločnosť SlovakUm a týždenník Ľudové noviny. My plánujeme urobiť akýsi súhrn tohtoročnej tvorby. Na škodu veci je aj to, že nemôžeme organizovať čitateľské stretnutia či prezentácie. Veľmi veľa pekných titulov však vyšlo aj v roku 2020, na internete na ne upozorňujeme. Podľa mňa na ich prezentáciu nie je vhodná sociálna sieť a webová stránka. Na týchto fórach by sme predovšetkým chceli informovať čitateľov o tom, ktoré tituly by našli na poličkách Knižnice, vydané najmä v Maďarsku.

– Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku vypísala konkurz na miesto riaditeľa. Sú už nejaké výsledky? Aké dohľadné a dlhodobé plány ste uviedli vo svojej práci?

– Minulý týždeň zasadal výbor, ktorý hodnotil moju prácu. Tak viem, že sa neprihlásil žiadny iný uchádzač. Pravdepodobne budem ja pokračovať na tejto ceste. Rozhodnutie však ešte nie je, ale Výbor podporil moju koncepciu. Oficiálne výsledky uverejní Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Čo sa týka plánov, ako riaditeľka som musela napísať dlhodobý plán na budúce päťročné obdobie a odovzdať ho výboru. V mojej konkurznej práci je prvoradé to, že musíme vytvoriť vyhovujúce sídlo v nových priestoroch, vhodné odborné podmienky na to, aby sme mohli poskytovať čo najlepšie služby našim čitateľom v súlade s ich požiadavkami. Dozaista viete o tom, že sme sa museli presťahovať. Na istý čas budeme v bývalom služobnom byte vedľa budovy CSSM. V jeho priestoroch musíme vytvoriť inštitúciu, zriadiť fond, ktorý sme už premiestnili. Nové sídlo knižnice je na adrese Fadrusz u. 9/b 5. posch. č. dverí 17, ktoré sa nachádza vedľa doterajšieho sídla. Pre pandémiu sa nám však veľmi ťažko vybavujú odborné služby. Musíme vytvoriť aj zákonné zázemie. Myslím na prepísanie plynu a iných služieb. Treba vyriešiť aj internetovú sieť, ktorá by nám umožnila, aby sme aj naďalej mohli poskytovať online služby. Myslím si, že týmto sťahovaním sa nám poskytla možnosť na nový život, na obnovu.

– Aké staronové služby čakajú čitateľov?

– V prvom rade sa vždy nastolí otázka, prečo sa založila pred 20 rokmi táto Knižnica. Od roku 2003 mnohé samosprávy zakladali svoje knižnice a inštitúcie. Ich cieľom bolo pozbierať a zhromaždiť informácie, predovšetkým publikácie o sebe, a archivovať dokumenty o tamojších národnostiach. Bolo potrebné, aby sa založila taká inštitúcia, ktorá sústredene zbiera všetky dokumenty, ktoré charakterizujú život Slovákov v Maďarsku. My, ako knižnica s celoštátnou pôsobnosťou, samozrejme, zbierame všetky dokumenty, ktoré sa týkajú Slovákov v Maďarsku. Preto je to výhodné, lebo všetko máme na jednom mieste. Záujemcovia môžu pátrať po dolnozemských i novohradských Slovákoch paralelne a nemusia cestovať do Békešskej Čaby alebo Balašských Ďarmôt. U nás nájdu tieto dokumenty pod jednou strechou. Okrem odborných dokumentov o Slovákoch v Maďarsku sa u nás nájde aj klasická, krásna, súčasná, ale aj populárna slovenská literatúra. Zbierame aj knihy pre deti, ktoré využívajú najmä pedagógovia, aby ich mohli odporučiť svojim študentom, žiakom. Knižnica nie je otvorená iba pre vedcov, ale aj pre žiakov a širokej verejnosti. Čakáme každého, kto sa zaujíma o slovenskú literatúru. Značnú časť nášho fondu tvoria periodiká. Disponujeme Ľudovými novinami, Našimi kalendármi od začiatkov, niektoré čísla respektíve ročníky máme aj digitalizované. Nájde sa tu napríklad aj časopis Sloboda, ktorý bol v posledných rokoch využívaný najmä na problematiku výmeny obyvateľstva. Tí, ktorí sa zaujímajú o históriu, pokojne môžu prísť a prelistovať ich. Časť nášho fondu sa nenachádza iba v knižnici. Máme takzvané depozity v školách CSSM a na Univerzite ELTE. U nás sa neplatí pri zápise do knižnice členský poplatok. Čitatelia sa môžu informovať o našom fonde cez online katalóg. V budúcom roku začneme pripravovať digitalizáciu fotoarchívu Ľudových novín. Ďalej plánujeme vytvoriť predpoklady na získavanie archívnych dokumentov či dokumentov z archívov. Toto je celkom iná disciplína. Chceme vytvoriť informačný systém pre čitateľov, aby si vedeli vyhľadať, v akých archívoch v Maďarsku nájdu hľadané dokumenty vzťahujúce sa na Slovákov v Maďarsku. Bývavame otvorení v stredu, ale pre pandémiu a stav fondu sme zatvorení. Odporúčam návštevníkom sledovať facebookovú a webovú stránku knižnice a pred návštevou sa s nami spojiť telefonicky alebo emailom.

– Čo sa týka fondu, ktorý ste museli preniesť, znehodnotilo sa veľa archívnych dokumentov? Ako prebiehali záchranné práce?

– Chvalabohu sa nám podarilo včas si všimnúť problém a môžem povedať, že sa nezničilo veľa dokumentov. Fond sme urýchlene museli zabaliť, aj keď sme nevedeli, kam pôjdeme. Z vitrín sme vybrali knihy, lebo aj skrine sa poškodili a navlhli. Samozrejme, počas balenia sme kontrolovali, či sa neznehodnotili. Našťastie iba veľmi malé percento. CSSM nám dočasne poskytla svoj služobný byt, ktorý bolo treba premaľovať a prerobiť tak, aby bol vhodný pre požiadavky knižnice. Sťahovali sme sa 4. novembra, premiestnili sme celkom 80 umelohmotných debien a nábytok. Teraz nám zavádzajú internetovú sieť v miestnostiach. Server ešte máme na starom mieste. Potrebujeme približne štvrťrok, aby sa všetko dalo do staronových koľají. Závisí to aj od toho, ako nás bude brzdiť pandémia a kedy dostaneme odborníkov, lebo nábytok sme museli rozmontovať, aby sme ho mohli preniesť. Bohužiaľ, nájsť majstrov za taký krátky čas nie je jednoduché. Verím však, že čoskoro sa stav znormalizuje a opäť budeme poskytovať služby na takej úrovni ako doteraz. Našou úlohou je aj chrániť archív o Slovákoch v Maďarsku, ktorý je veľmi cenný a jedinečný svojho druhu. O znovuotvorení Knižnice budeme informovať našich čitateľov na internete a na stránkach Ľudových novín.

Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák

Foto: A. Sz.