Podobne ako v mnohých obciach krajiny, aj v slovenských je tradíciou stavanie mája. Symbol mladosti, lásky a znovuzrodenia sa nazýva aj strom Jakuba, lebo ho stavajú v deň svätca. Podľa tradície ho vztýčili cez noc alebo za úsvitu na 1. mája.

Bol aj akýmsi vyjadrením dvorenia. Mládenci prichádzali v skupinách pred domy dievčat a priniesli so sebou strom, ktorého časť zakopali do zeme. Po tomto rituáli sa mohla začať zábava, majáles, ktorý v tomto roku dostal červenú. Mnohé spoločenstvá na stavanie mája nedali dopustiť. Aj slovenské národnostné obce a mestá v Maďarsku si zaspomínali na túto tradíciu a 1. Mája postavili strom i ozdobili ho. Spomenieme len niekoľko, aby sme mali akúsi predstavu o oslavách. Pomohla nám pri tom najväčšia sociálna sieť.

V Šáre obnovili starý zvyk

V Dabaši-Šáre okrem pestrofarebných stužiek pôvodne bola na najvyššiu vetvu položená fľaša vína, tentoraz dali na vrchol stromu dve fľaštičky pálenky. O postavenie mája sa postarali mladí Šárania, presnejšie členovia miestneho tanečného súboru Borovenka. Do prekrásneho rúcha odeli v Slovenskom dvore rastúci strom. Organizátori teda dbali aj o životné prostredie. Túto časť rituálu si vzala na starosť Šárska slovenská samospráva a jej predsedníčka Eva Černáková, ktorá sa neustále snaží mobilizovať všetky slovenské národnostné telesá v prímestskej časti mesta Dabaš. V Slovenskom dvore spolu s dvanástimi mladými z Borovenky ozdobili strom podľa zvykov. Takto sa slovenská samospráva postarala o nepretržitosť tradície. Ďalší zvyk v Šáre bol, že 1. mája za úsvitu sa kapela vybrala cez šárske uličky a muzikou budila obyvateľov. Na niektorých zastávkach roztancovala gazdov, ktorí ju na oplátku pohostili chutnými koláčmi a nápojmi na zohriatie. Tento rituál však tiež prebiehal inak, ostalo len muzicírovanie a nadobudol celomestský charakter. Organizácie tejto akcie sa ujala mestská samospráva, ale šárske slovenské vedenie by ju radšej videlo medzi svojimi podujatiami.

V pilíšskom údolí znela hudba

Z juhovýchodu Peštianskej župy naša cesta vedie do obce ležiacej pri úpätí vrchu Pilíš. Santov sa nachádza 20 kilometrov severozápadne od hlavného mesta Maďarska. Aj tu má stavanie mája tradíciu. Najstaršie video, ktoré by ste našli na internete o tejto akcii, pochádza z roku 1993. Sobotňajšie ráno Santovčanov sa začalo spevom a tancom. Veselo naladená skupina mužov sa vybrala po uličkách, aby udali základný tón. Podľa facebookovej stránky dediny, 1. Mája o 7.00 hodine Imrich Dubiczki usadil na svoj koč rozveselených spevákov, aby prešli dedinou a piesňami sprevádzanými akordeónom šírili dobrú náladu. Postavili aj máj, no tento rok nevypučilo na ňom lístie, akoby tiež cítil, že táto jar je iná ako ostatné. Santovčania však potešili nezvaných hostí, ponúkali im občerstvenie i niečo na osvieženie. Niektorí ľudia sa zapojili do spevu a dokonca tancovali. Po ceste ich sprevádzala starostka Santova Eva Csicsmanczaiová. Na záver si muži zaspomínali na zosnulého Jána Wohla a pri prestretom stole si pochutnali na výdatných raňajkách za ranné budenie.

V Cafári dodržiavajú tradíciu

Naša cesta vedie aj do obce vo Vesprémskej župe v obvode Zirc, ktorá leží juhozápadne od Budapešti. V Cafári sa rozhodli oživiť ďalšiu tradíciu: pred Centrom voľného času postavili májový strom. Podľa facebookovej stránky obce organizátori dúfajú, že koncom mesiaca na Deň detí ho mládež „vytancuje“. Išlo o spoluprácu miestnych obyvateľov. Strom ponúkol Jozef Kukoda. Vyrúbal ho Jozef Dobos a ostatní chlapi pomohli pri jeho prenose. Na sociálnej sieti obce sa organizátori poďakovali aj Zoltánovi Nagyovi, Michalovi Trojákovi, Kristiánovi Vargovi a dievčatám za zdobenie.

V Bánhide upriamili pozornosť na spoločné zvyky

Stavanie mája sa konalo aj v mestskej časti Tatabáne, ktorá sa rozprestiera severozápadne od hlavného mesta. Predsedníčka slovenského voleného zboru v Bánhide Anna Mazalinová pre miestne médiá uviedla, že síce mnohé programy pre pandémiu koronavírusu museli preložiť na druhý polrok, predsa sa rozhodli zachovať túto tradíciu. Hovorila aj o tom, že kedysi stáli tieto stromy pred krčmami. Mali ozdobené ihličie, postavili ich počas veľkej hudobnej veselice. Koncom mája strom zrútili za takých istých okolností: jedli, pili a zabávali sa. Tentoraz sa na mieste činu zišlo iba niekoľko ľudí. Štefan Keveházi priniesol strom, ktorý potom ozdobili. Na vrch zakvačili fľasu vína. Strom napokon postavili pred bánhidský Slovenský dom. Má symbolizovať, že tradícia nie je živá len na Slovensku, ale aj medzi Slovákmi v Maďarsku. Zhromaždení však dobré spojili s užitočným. Po postavení mája sa pustili do varenia a pečenia, ale nechýbalo ani posedenie pri víne.

Ani počas karantény nezabudli na májový strom

Ako sme už spomenuli na začiatku, mnohé Slovákmi obývané obce v Maďarsku oslávili 1. máj. Niektorí skromne, iní v úzkej spoločnosti známych. Do našej uzávierky fotografiu májového stromu na internet vyložili napríklad predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Kóšpallagu Katarína Botošová, či predseda Slovenskej samosprávy v Čabasabadi Matej Kešjár. Aj predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri a Folklórneho spolku Furmička Alžbeta Szabová sa pripojila k tejto skupine. Vo svojom statuse poznamenala, že už druhý rok neoslavujú tradičným spôsobom. „Nekoná sa ani Slovenský majáles, ale členovia Folklórneho spolku Furmička vyzdobili a postavili máj napriek tomu v dobrej nálade na dvore Domu čemerských slovenských tradícií,“ napísala pod obrázok. Veríme, že onedlho sa situácia zmení, a spoločne budeme oslavovať nielen 1. máj, ale všetky vzácne podujatia Slovákov v Maďarsku.

AR

Foto: facebook.com