Prednedávnom sme dostali pozvanie do Arpádovho múzea v Ráckeve na dočasnú výstavu Naladené do modro-biela – Od začiatkov modrotlače po súčasnosť, ktorú spoločne s múzeom mnohonárodnostného mesta na Dunaji usporiadal Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) na čele s riaditeľkou inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), etnografkou a kurátorkou výstavy Katarínou Király.

Exponáty výstavy predstavujú tradíciu modrotlače – farbenie textilu a metódu vzorkovania –, ktorá sa v strednej Európe rozšírila v 18. a 19. storočí. Návštevníci môžu v Ráckeve vidieť tradičný každodenný a sviatočný modrotlačový odev Slovákov v Maďarsku a ukážky zo súčasnej módy. Hudobno-folklórnu spevácku potechu hosťom na úvod pridala nositeľka tradičného ľudového umenia Zuzana Častvanová.

Modrotlač zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2018. Viacnárodnú nomináciu Maďarsko predložilo spoločne so Slovenskom, Českou republikou, Rakúskom a Nemeckom. Modrotlač je od roku 2015 zaradená do maďarského Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Farbiari sa učili svoje remeslo mnoho rokov

Funkcia kedysi populárneho materiálu modrotlače, ktorá sa pre nebezpečné chemické látky používané počas výroby považovala podľa katolíckej cirkvi za čertovo dielo a bola dokonca zakázaná, sa v priebehu storočí výrazne zmenila. Textil, pôvodne používaný ako bytový, sa stal sviatočným, neskôr ležérnym materiálom, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia rozšíril v mestských a neskôr vidieckych oblastiach.

Modrotlač sa v Európe etablovala v 16. A 17. Storočí dovozom indiga a módnych farbených látok z Indie. Ako aj putovaním tovarišov. Šírenie tlače na plátno možno pripísať Flámom. Cech farbiarstva bol najskôr založený vo Viedni, na začiatku 13. Storočia, potom začali spolky pôsobiť v Uhorsku, napríklad v Levoči, hoci až o štyristo rokov neskôr, ale aj na Liptove, v Turci a na Spiši. Významnú úlohu pri získavaní profesie zohralo sťahovanie učňov, ktorí sa túžili stať majstrami. Podaktorí vandrovali aj osem rokov, priniesli so sebou nové techniky a nové vzory. Technológiu použitia rezervu alebo papu, hmoty s tajným zložením, typickým pre každú dielňu, natlačeného za studena buď na ľanové alebo konopné plátno priniesla do Uhorska rodina Klugeovcov v 18. Storočí z územia dnešného Poľska, od mesta Źary. Výroba modrotlače, ktorá sa stala bežnou v polovici 19. Storočia, vyvolala vznik stovky malých dielní, z ktorých niektoré mechanizáciou vystúpili na úroveň továrne. Tradičné postupy naďalej aplikovali v menších dielňach. Do rôznych odtieňov modrej sfarbený materiál s bielymi vzormi sa stal všeobecne rozšíreným materiálom pre odev obyvateľov miest a až potom, čo vyšiel z módy v kruhu zámožnejších, sa začal presadzovať aj vo vidieckom prostredí. Výrobky vidieckych farbiarní mali značný vplyv na rozvoj odievania roľníkov a remeselníkov. Začiatkom storočia fungovala farbiarska dielňa takmer v každom menšom meste, na takmer 400 miestach vrátane väčších miest Dolnej zeme obývanej Slovákmi. Vychýrení majstri pracovali v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a Sarvaši.

Nedostatok materiálov po dvoch svetových vojnách, rýchla zmena krojov, vyzliekanie sa z tradičných odevov, znížilo dopyt po modrotlači. Ľudia uprednostňovali lacnejšie, mestské kartúnové látky. Počet farbiarskych dielní postupne výrazne klesol. Dnes pracuje iba zopár majstrov. Móda modrotlače zaznamenala ďalší rozmach v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia, vďaka nádhernej farbe a dobrým vlastnostiam indantrénu opäť podporila tvorbu ešte existujúcich dielní. Moderné mestské oblečenie sa opieralo o bezodnú pokladnicu hodnôt ľudového umenia, o odložené, starostlivo schovávané a ochraňované kolekcie modrotlačových foriem. Je to dodnes mimoriadne veselá a príjemná farebná škvrna. Rozmach opätovnej obľúbenosti modrotlače vytvorili spoločne návrhári, remeselníci a dielne. Múzeum modrotlače v Maďarsku bolo založené v roku 1962 z dielne spoločnosti Kluge, ktorá bola pôvodne vytvorená v roku 1783 v meste Pápa. Zariadenie a nástroje farbiarskych dielní možno uzrieť aj v Múzeu ľudovej architektúry v prírode v Senondreji.

Modro-biela nálada do decembra

Výstava naladená najmä na rôzne odtiene modrej s nepofarbenými, bielymi, prípadne žltými, či oranžovými miestami v tvare kvietkov, pávov, kohútov, bodiek, čiarok a nepreberného množstva ďalších vzorov, nadväzuje na dedičstvo Slovákov v Maďarsku a zároveň sa snaží upriamiť pozornosť na postupnosť života modrotlačových odevov, používanie oblečenia, prestierania, posteľnej bielizne a opätovné použitie látky z modrotlače, ako aj jej znovuzrodenie v súčasnosti.

Objekty a informácie pre spoločnú, do decembra inštalovanú výstavu organizovanú Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku a Arpádovým múzeom poskytli informátori z rôznych kútov krajiny, napríklad Ondrej Csaba Aszódi z Ečeru, Júlia Folytiková a Regina Fridmanová z Capáru, Juliana Szabová z Černe, Erna Lauková zo Slovenského Komlóša, Terézia Nedelická z Veňarcu. Fotografický materiál reštaurovaný Istvánom Dallosom poskytli pracovníci Slovenského národnostného domu v Tatabáni – Bánhide. Predmety a kroje vystavené v Arpádovom múzeu v Ráckeve, ktoré zapožičalo nábytok a zariadenie expozície, pochádzajú z obcí obývaných Slovákmi v Maďarsku, ako je Bír, Čemer, Čerňa, Guta, Jača, Jášč, Mlynky, Sarvaš, Slovenský Komlóš a Veňarec.

Svoju odbornú pomoc a informácie poskytol Csaba Németh z Békešskej župnej pobočky Maďarského národného archívu. Modely súčasného moderného oblečenia z modrotlače navrhla, ušila a priviezla z vlastnej dielne etnografka Katarína Király. Prezradila okrem iného, že ako súčasť výstavy pripravuje workshop s majiteľom a tvorcom jednej z mála farbiarskych dielní na Slovensku, dedičom viac ako storočnej dedovizne Petrom Trnkom. Rozhovor s ňou o zaujímavostiach remesla farbiarov modrotlače a pestovateľoch chúlostivej rastliny na modré farbivo, farbovníka obyčajného, udomácneného napríklad aj v Sarvaši, o modrotlači, z akej si šili šaty Slováci v rôznych regiónoch, si budete môcť prečítať na našom internetovom portáli.

Erika Trenková

Foto: Ivett Körtvélyesi