Na jeseň vraj tulipány nekvitnú. Okrem toho jedného, ktorý rozkvitá každý druhý rok v Malej Tarči. Tulipánom totiž nazývajú folklórnu prehliadku, ktorú usporadúvajú dvojročne spolu s Gerheňovým festivalom.

Na námestíčku pri kultúrnom stredisku Slimačí dom (Csigaház) to vrelo. Na javisku sa jeden za druhým striedali folklórne súbory s jednotlivcami alebo tanečnými pármi. Mnohé vystupujúce formácie sa sotva stačili ohriať na javisku, už museli utekať ďalej, lebo v sobotu 18. septembra boli národnostné podujatia aj v okolitých obciach. K tomu sa pridali nejaké ochorenia a celý program sa neustále menil. Predsedníčka slovenského voleného zboru Katarína Szabová Tóthová, ktorá sa nielen podieľala na organizovaní stretnutia národnostných folklórnych formácií, ale celý program po slovensky aj moderovala, sa veru viackrát zapovedala: nikdy viac nechce nijakú podobnú akciu ani vidieť.

Úvodné aj záverečné tance priniesol súbor Pannónia

Na úvod sa na javisko postavila so zdravicou predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá popriala všetkým vystupujúcim úspešný deň a tešila sa s organizátormi na výsledky súťaže v príprave tradičných zemiakových placiek v Malej Tarči nazývaných gerhene. Aj preto sa tanečníkom asi ťažšie tancovalo, lebo okolo Slimačieho domu rozvoniavalo cesnakom a majoránom bohato ochutené jedlo. Zdalo sa však, že seniorská zložka súboru Pannónia, ako pestovatelia tradícií, predvedú Malotarčiansku veselicu. Choreograf Štefan Szengyel spracoval slovenské tanečné motívy a piesne z okolia Pešti v dynamickom prejave. Práve táto formácia je skupinou nezvyčajnej energie. Tanečné páry tancujú jednoducho všade, kde hrá muzika. Živá alebo z nahrávky, hneď sa im žilky rozihrajú, hneď sa zvŕtajú dookola. A to už viac ako 25 rokov. Keď odtancujú svoj program na javisku, nemôžu sa dočkať veselice, či zábavy. A svoju radosť z tanca, či možno práve radosť zo života, ukázali aj počas vystúpenia. Níreďházskymi meštiackymi tancami v choreografii Evy Szilágyiovej Šubovej predviedli, že ovládajú aj iné, než len miestne tradičné krokové variácie. Ich umeleckým vedúcim je Zsolt Szilágyi. Folklórny súbor Lipa z Budapešti sa z rôznych, aj technických príčin, nedostavil v plnom počte, ale čo ukázali, to robili dobre. Priniesli Parchoviansky čardáš, tance zo Zamutova i z Békešskej župy. Odborná vedúca skupiny Eva Szilágyiová Šubová má vynikajúce meno ako nadaná choreografka. Na javisko do Malej Tarče tentoraz pripravila niečo úplne iné, starodávne spevy z Vágášskej Huty, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie mnoho desaťročí. Nemilosrdný vietor síce kradol tóny od mikrofónu, dojemný odkaz sa k divákom a gerhene pečúcim poslucháčom predsa dostal. Zsolt Szilágyi nielen vedie malotarčiansky seniorský tanečný súbor, ale sa vie aj prezentovať na javisku ako sólista. So svojou sestrou Katkou predstavili kúsok svojho dedičstva po rodičoch, tanečných choreografoch, tance z Pozdišoviec, zo Zemplína i Spiša. Anett Pintérová Hutterová a András Pintér sú tanečnými sólistami roky zbierajúcimi tradičné tance a zvyky v Malej Tarči. Za svoju povinnosť považujú oboznamovať miestnu mládež so starými zvykmi a tanečným dedičstvom obce. Ich obetavú prácu odmenili v roku 2019 Cenou Ferenca Fülöpa. Čívska tanečná skupina Trnka vznikla pred desiatimi rokmi pod vedením Martina Hubačeka a Vierky Hubačekovej Komjáthiovej. Vtedy si stanovili za cieľ zvolať Čívanov, ktorým je folklór blízky, aby sa spoločne pričinili o zachovanie piesní a tancov pilíšskych Slovákov. Martin, muzikant, trubkár, a spevák, zaspieval huncútske pesničky, Vierka mu v tom pomáhala a potom sa pustili do tanca. Po karičkách predviedli aj párový tanec. Na harmonike im vyhrával Dominik Todorov a do tanca spievalo niekoľko členiek čívskeho ženského speváckeho zboru. Ladilo im to aj do spevu, aj do tanca, od srdca. K dobrej nálade prispeli aj tanečníci z Kerestúru, ba aj Kerepešská tanečná skupina. Nefalšovanú radosť priniesli na javisko členky Ženskej speváckej skupiny Venčok z Veľkej Tarče. Ženy sa zomkli do formácie na podnet Márie Galántaiovej v roku 1996, aby spoločne zachovávali svoje národnostné dedičstvo, duchovné, kultúrne, národnostné a náboženské tradície. Spoločne pátrali po zvykoch, zbierali ľudové piesne a pôvodné kroje. Spolu s tanečnou skupinou z obce vystupujú pravidelne nielen doma, v Maďarsku, ale radosť rozdávali už aj v Rumunsku, Čechách a vo Fínsku. Na kvalifikačných súťažiach zbierajú najcennejšie hodnotenia. Vedúcou je Katarína Némethová a umelecká vedúca je umelkyňa v hre na fagot Edita Síposová Vargová, riaditeľka Základnej umeleckej školy Józsefa Simándyho v Malej Tarči.

Posledný blok folklórneho stretnutia Tulipán a ovácie obecenstva jednoznačne patrili rôznym zložkám skupiny Pannónia, ktorá vznikla v Malej Tarči roku 1992. V siedmich vekových skupinách sa takmer 170 tanečníkov zaoberá tradíciami ľudovej kultúry. Zámerom Pannónie je utužovať rodinnú atmosféru. Najmä detská skupina Jarabina (Berkenye) si vydobyla trvalú pozornosť a obdiv. Formácia vznikla v roku 2015 a založili ju starší zo skupiny Brekyňa (Barkóca) s cieľom, aby si deti popri náročnej práci mohli osvojiť maďarské a miestne slovenské tance na vysokej úrovni. Popri spoločenských udalostiach, akými sú stretnutia rôznych skupín, tanečné domy, tábory, spestrujú im život vystúpenia, rôzne festivaly, zahraničné cesty. Členovia skupiny Jarabina predvádzali jeden malotarčiansky slovenský tanec za druhým. „Čo by som len bola dala pred desiatimi rokmi za to, aby takto tancovali slovenské tance,“ povzdychla si Katarína Szabová Tóthová, keď sa pozerala ako sa zvŕtajú vo Friškom čardáši Anna Jakabová a Benedek Juhász, ako cifrujú nohami pri chlapčenských tancoch Miško Szepessy, Botond Bóné, Krištof Pálvölgyi a Levente Varga, ako „zatiahla“ muzika A Banda malotarčianske slovenské pesničky alebo skupina dospelých zatancovala tance z oblasti medzi Váhom a Hronom, či zaspievala Nina Nagyová. Pri pohľade na Malotarčianske tance na záver v podaní Brekyne veru dojali nejednu babičku v hľadisku.

Počas vystupovania folklórnych formácií porota pod vedením predsedu výboru miestneho poslaneckého zboru Zsolta Csampu ochutnávala jednu gerheň za druhou. Deväť súťažných družstiev si dalo záležať. Dodržiavali pravidlá, nepoužívali elektrické prístroje a zjavne sa pridŕžali tradícií ručného strúhania, miešania a pečenia na dreve alebo na plyne. Podaktorí sa nechali uniesť a gerhene robili nielen slané, ale aj sladké so škoricovým cukrom, či jablkami. Do niektorých sa dostala aj tekvica, aj cukina, ba aj slanina. Vyhlasovanie víťazov v pečení gerhení bola skutočná show. Slovenská národnostná samospráva v Malej Tarči statočne zastupovala slovenské tradície, čo porota ocenila druhým miestom. O rok sa, ak to okolnosti dovolia, stretnú opäť. Len na javisku bude prehliadka pentlí.

Tre-

Foto: autorka