Pri príležitosti 275. výročia narodenia Mórica Beňovského a 235. výročia jeho smrti je v Maďarsku vyhlásený rok 2021 za pamätný rok, počas ktorého sa uskutočňujú medzinárodné vedecké stretnutia.

Známa postava slovensko-maďarskej histórie gróf Móric Beňovský bol dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, „kráľ“ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Osoba Beňovského je často spojená s prívlastkom prvý. Počas svojho života dosiahol prvenstvo v mimoriadne širokej sfére. Bol nielen prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku, ale aj prvý Slovák, ktorý navštívil štyri kontinenty, prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov svätého Vavrinca, prvý „kráľ“ zjednoteného Madagaskaru, prvý slovenský autor celosvetového bestselleru, prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín.

Život a činnosť tejto mimoriadne dôležitej historickej osobnosti bola predmetom vedeckej konferencie, ktorá niesla názov Jubilejný večer Mórica Beňovského. Pamätný večer sa konal vo štvrtok 28. októbra 2021 z iniciatívy veľvyslanca SR v Maďarsku Pavla Hamžíka v priestoroch Slovenského Inštitútu v Budapešti. Na organizácií sa spolupodieľal aj Slovenský Inštitút v Budapešti a Združenie Mórica Beňovského na Slovensku.

Jubilejnú konferenciu otvorila riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Ildikó Siposová, ktorá vo svojom predslove zdôraznila, že napriek tomu, že osobnosť M. Beňovského má mimoriadne dôležité postavenie v dejinách oboch krajín, historici dokážu spolupracovať, o čom svedčí aj realizácia jubilejnej konferencie.

Úvodnú prednášku s názvom Móric Beňovský a jeho priami pokrvní príbuzní na Slovensku prezentoval riaditeľ Združenia Mórica Beňovského na Slovensku Vladimír Dudlák. Vo svojej prednáške sa zameral na prezentáciu slovenských koreňov a dokumentov v slovenskom jazyku, ktoré sa po Beňovskom zachovali, ako aj ďalšie zdroje a historický výskum Júlie Hautovej a vrbovských historikov Ľuboša Bosáka a Patrika Kýšku. Historik Patrik Kunec z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici priniesol do Budapešti prezentáciu zameranú na pôsobenie Beňovského vo svete s dôrazom na jeho aktivity na Madagaskare.

Prezentačnú časť večera ukončil riaditeľ Spoločnosti Mórica Beňovského v Maďarsku a maďarsko-malgašského priateľstva György G. Németh. V prvom rade prezentoval činnosť spoločnosti a rad aktivít, ktoré budú realizované s podporou maďarskej vlády. Tá totiž oficiálne vyhlásila rok 2021 za Rok Mórica Beňovského.

Informoval o premiére muzikálu o Beňovskom, ktorá sa konala na ďalší deň, 29. októbra v Budapešti. György G. Németh je producentom tohto počinu. V Maďarsku v roku 2021 okrem konferencie a premiéry nového muzikálu vydali na počesť Mórica Beňovského poštovú známku, pamätnú mincu a pripravujú pomenovať po Beňovskom námestie v Budapešti aj s jeho bustou. Vo svojej prednáške zdôraznil, že maďarskí historici neustále pracujú na odhaľovaní nových archívnych materiálov, no ocenil aj pozitívnu spoluprácu so Združením Mórica Beňovského na Slovensku.

Zo života Beňovského

Móric Beňovský sa narodil ako Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský 20. septembra 1746 vo Vrbovom pri Piešťanoch. Beňovského matka pochádzala z Turca. V šestnástich rokoch osirel a jeho putá k rodisku oslabili spory s nevlastnými súrodencami z prvého manželstva matky. Beňovský navštevoval lýceum v Jure, vydržal tam však len dva roky. Onedlho musel utekať pred naštvanými kantormi, ako aj milíciami, veriteľmi a žalobami. Utiekol do Poľska, kde sa zapojil do vzbury proti proruskému poľskému kráľovi. Oženil sa, no zakrátko ako burič sa dostal do niekoľkých väzníc.

Následne sa však opäť zúčastnil bojov. Zajali ho však ruské jednotky a bol odsúdený a deportovaný na Kamčatku. V kamčatskej pevnosti Boľšoreck zorganizoval vzburu väzňov, ukradol loď a z Ruska sa s posádkou väzňov doplavil do čínskeho Macaa, ktoré bolo v tom čase portugalskou kolóniou. Táto plavba z neho spravila prvého Európana, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku. V Macau Beňovský nadviazal styky s francúzskymi vyslancami, a tak nasledovala plavba okolo Sumatry, Mysu Dobrej nádeje a celej Afriky až do Paríža.

V Paríži sa dostal na dvor Ľudovíta XV., ktorý ho poveril vojenskou a obchodnou misiou na Madagaskare. Na najväčšom ostrove francúzska brigáda pod Beňovského velením bojovala so zlými podmienkami, premenlivým počasím a najmä konkurenciou, no darilo sa stavať cesty, prístavy, nemocnice, a nadväzovať dôverné styky s domorodým obyvateľstvom. Beňovský sa snažil obmedziť obchodovanie s otrokmi. Najmä vďaka tomu sa s náčelníkmi miestnych kmeňov zblížil natoľko, že tí ho 1. októbra 1776 na planine Mahevelou vyhlásili za „najvyššieho kráľa“ Madagaskaru.

(dč)

Foto: autorka, Getty Images