Predstaviť novú knižku verejnosti je vždy veľký sviatok. Keď publikáciu prezentujete na stovky kilometrov od svojho domova, je to nielen sviatok, ale priam adrenalínový šport. Možnosť zúčastniť sa tohto dobrodružstva ponúkla predstaviteľke nášho periodika Slovenská národnostná samospráva Veľkého Bánhedešu a Spolok pre zachovávanie slovenských tradícií, ktoré spoločne s autorkou a redaktorkou, rodáčkou z Veľkého Bánhedešu, docentkou doktorkou Máriou Žilákovou odcestovali do Nededu v Slovenskej republike, aby predstavili 5. zväzok Bánhedešských zošitov s názvom My a naši.

Prečo je prezentácia knižky vzrušujúca? Lebo sa nedalo vedieť, koľkí budú zvedaví na delegáciu z rodnej Dolnej zeme, na Slovákov z Maďarska, ktorí prinášajú publikáciu vydanú vďaka informátorom, nositeľom pamätí o pohnutých časoch presídlenia v pohnutých časoch celosvetovej pandémie koronavírusu, síce slabnúcej sily, zato však prítomnej vo forme rúšok a snahy dodržiavania odstupu. Prezentácia sa konala 9. apríla v Kultúrnom dome v Nedede. Zišlo sa na nej takmer sto hostí, nemnoho ešte žijúcich Slovákov, ktorí sa pred 75 rokmi presídlili zo slovenského Veľkého Bánhedeša v Maďarsku na „volanie Matičky zeme“ (Mať volá) do Československa, do maďarských obcí Nededu, Vlčian a Žiharca, a ich potomkov.

Domácim organizátorom podujatia bola Miestna organizácia Matice slovenskej pod vedením predsedu Mária Letka a podpredsedníčky pobočky Márie Feješovej, ktorá prezentáciu knihy My a naši poeticky uvádzala, popretkávala svoju reč veršami.

V mene Bánhedešanov sa prihovoril predseda slovenského voleného zboru Ján Pepó. Vzápätí priblížili publiku vedkyňu, autorku a redaktorku publikácie Máriu Žilákovú, ktorá fundovane a profesionálne – ako sa na vedeckých fórach sluší – sa patrične vážne podelila s obsahom 530 stranového 5. Bánhedešského zošitu, s príbehom vzniku diela, jeho cieľov a podstaty. Hoci v sále sedeli poslucháči rôzneho veku, profesie, orientácie, pozornosť venovali príhovoru ako na vedeckom sympóziu. Všetci zvedavo počúvali a trpezlivo čakali, kedy si budú môcť kúpiť svoj exemplár publikácie. A tiež, kedy sa budú môcť zvítať, trochu porozprávať s Pepovcami, podeliť sa o svoje dojmy s rodáčkou – docentkou. Hoci Bánhedešania priviezli vyše 110 kníh, neušlo sa každému. Spísali objednávky na ďalšie kusy. Podobne odovzdali objednávku na ďalšie publikácie. Napríklad žiadané boli ďalšie zväzky Bánhedešských zošitov, ale najmä publikácia docentky Žilákovej Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku. Niekdajší Bánhedešania a ich potomkovia sa chcú i naďalej pútať k Slovákom v Maďarsku, k rodnej hrudi aj takýmto spôsobom. Nededskí Slováci dostali od predsedu Slovenskej národnostnej samosprávy okrem zábavného príhovoru aj maľbu s bánhedešským kostolom. Dielo sa zrodilo v jednom z umeleckých táborov výtvarníkov, ktoré pravidelne usporadúva Ján Pepó a bánhedešská slovenská samospráva.

Najprv prezentovali v Nedede

– Prečo došlo k predstaveniu knihy najprv za hranicami Maďarska? – položila som otázku hybnej sile slovenského diania vo Veľkom Bánhedeši a iniciátorke zrodu Bánhedešských zošitov Jolane Pepovej Tímárovej.

– Pôvodne sme chceli prezentovať dielo najprv doma, ale pre zložitú komunikáciu s priateľmi a príbuznými v Nedede a neustálej zaneprázdnenosti jednotlivých zložiek Spolku zachovávania slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši sa nám to tak podarilo. Môžem však povedať, že je to takto správne, lebo väčšina informátorov, ktorí sa v knihe vyjadrujú a spomínajú na dobu presídlenia a výmeny obyvateľstva, býva v Nedede, jeho okolí, respektíve odtiaľ sa odsťahovala do ďalších častí krajiny, podaktorí len do Šale, ale aj do Partizánskeho, Piešťan, Pezinku, Bratislavy a ďalších miest. Keď sme svojich príbuzných a priateľov v Nedede oslovili s myšlienkou, čo plánujeme uskutočniť, oni ohlásili ďalších príbuzných a priateľov, ktorí prišli do Nededu, aby sme sa mohli stretnúť a skopírovať rodinné dokumenty, listy, poznámky, zápisky, korešpondenciu, denníky, písomnosti, fotografie a ďalšie ilustrácie. Ja som si zobrala so sebou svoj príručný skener a u Boťanských, rodiny môjho manžela, ktorí sú tiež poskytovateľmi údajov, som usilovne sťahovala do počítača jeden papier za druhým. Potom som pôvodné dokumenty vrátila ich majiteľom. Zatiaľ docentka Žiláková robila interviewy. Potom ešte účastníkov rozhovorov poprosila, aby napísali, čo si ešte pamätajú, buď z vlastných zážitkov, svoje spomienky alebo o čom rozprávali, na čo spomínali mamičky, otcovia, starí rodičia. Napísali.

– Po prezentácii sa každý snažil získať knižku. Všetky publikácie boli rozchytané a museli ste sľúbiť, že donesiete ďalšie. Budete ich mať dostatok k dispozícii?

– Verím, že áno. Veľké množstvo materiálu, ktorý sme pozbierali, nás donútilo zmeniť pôvodný formát. To značne spomalilo tlačiarenské práce, lebo nebol práve ten druh papiera v krajine. Museli sme čakať, aby ho doviezli. Aj pandémia mala vplyv na vydanie publikácie. Všetko nakoniec dobre dopadlo. Prezentácia v Nedede bola veľmi srdečná. O našu prácu, ale najmä o nás sa zaujímali nielen staršie generácie, ale aj mladé pokolenia. Aj touto cestou by som sa chcela poďakovať Márii Žilákovej, ktorá vykonáva v prospech Veľkého Bánhedešu obrovskú prácu. A robí ju nielen nezištne, ale aj nesmierne nadšene. Jej oduševnenie a zápal je taký „chytľavý“, že všetci, ktorých oslovila, sa bez rozmýšľania a bez zábran pridávali k spolupráci.

Na prednej strane ľudová pieseň, na zadnej kostol

Inšpirátorkou vzniku publikácie My a naši boli zápisky spomienok Anny Materankovej, rodenej Borišovej, ktorá sa v mladom veku presídlila s rodičmi na Slovensko a v súčasnosti, o mesiac bude mať 95 rokov, žije neďaleko Martina. Ako sa zmieňuje v zápiskoch, čítanie prvých dvoch zväzkov Bánhedešských zošitov ju podnietilo k napísaniu svojich spomienok na roky prežité v rodisku. Začala ich písať na jeseň 2019. Najprv napísala 5 strán. Máriu Žilákovú zaujali, ale tematicky to nevedela zaradiť do 4. zväzku, na ktorom v tej dobe pracovala. Neskôr začala autorka – pamätníčka svoj materiál rozširovať, až napokon dosiahol rozsah, ktorý už mohol tvoriť podklad pre vedecký príspevok etnografického charakteru.

Anna Materanková sa prezentácie v Nedede nezúčastnila. Pozdravy od nej priniesla vnučka Natália Kacianová. Aj s milou príhodou. Pani Anna ukázala svojmu pravnukovi svoju fotografiu z mladosti, uverejnenú v knihe My a naši. Chlapček kriticky podotkol: „Babi, nepodobáš sa“. Prastará mama s úsmevom prijala kritiku: „Chlapče, asi ani ty sa nebudeš podobať na seba v dvadsiatke, keď budeš mať 90 preč.“ Noty obľúbenej piesne Anny Materankovej Letelo vtáča nad nami sú na titulnej strane knihy.

Prezentácia 5. zväzku Bánhedešských zošitov My a naši sa vo Veľkom Bánhedeši bude konať 29. apríla. Patronát nad podujatím prevzal generálny konzul SR v Békešskej Čabe Emil Kuchár.

Erika Trenková

Foto: autorka a Natália Kacianová