Ako sme už niekoľkokrát informovali v našich novinách, obec Kétšoproň dosiahla v tomto roku významný míľnik, 70. výročie svojho osamostatnenia od Békešskej Čaby. Pri tejto príležitosti sa 20. augusta uskutočnili dedinské slávnosti, ktorých súčasťou bol IX. ročník Národnostného folklórneho festivalu. Bohužiaľ, počasie organizátorom neprialo, ale napriek lejaku bol stan stále plný.

Keď už hovoríme o folklóre, tak sa aspoň na chvíľu ponorme do histórie tejto prosperujúcej dedinky na Dolnej zemi a priblížme si, prečo sú obyvatelia Čaby na Kétšoproň takí hrdí. História Kétšoproňu je neoddeliteľná od histórie Slovákov v Čabe, pretože drvivá väčšina dnešných obyvateľov má korene v Čabe a väčšina z nich je katolíckeho vyznania. História šopronskej pustatiny, neskôr samostatného Kétšoproňu, je úzko spätá s veľkou vlnou katolíckych Slovákov, ktorí sa v roku 1772 usadili v Čabe. Nie je preto náhoda, že keď najstarší Kétšoprončania idú do Čaby, odznejú slová: „Tájďeme domó!“

Je to veľmi povznášajúci pocit, že celé slovenské obyvateľstvo slovenskej Dolnej zeme môže spoločne oslavovať a tešiť sa z radosti iných ľudí. Vráťme sa však k programom.

Slovenská samospráva obce Kétšoproň založila v roku 2019 Cenu za Slovákov v Kétšoproni. Odvtedy ju udeľuje každý rok jednotlivcovi alebo kolektívu, ľuďom, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o rozvoj Kétšoproňu, alebo dlhšiu dobu vykonávali vynikajúcu verejnoprospešnú prácu pre tamojších Slovákov. Vyznamenanie za tento rok slovenská samospráva odovzdala tesne pred pestrým kultúrnym programom pani Márii Zeleňánskej, ktorá sa podieľala na tom, aby sa v Kétšoproni zachovali slovenský jazyk a tradície tu žijúcich Slovákov.

M. Zeleňánska (rodená Szabóová) sa narodila a vyrastala v slovenskej rodine v Kétšoproni, a tu vychodila aj základnú školu. Po maturite sa stala pracovníčkou Rákócziho poľnohospodárskeho družstva. V miestnom klube dôchodcov si v roku 2002 niektoré dôchodkyne začali pospevovať slovenské piesne. Neskôr sa začali pridávať aj ostatné ženy a nakoniec aj muži. M. Zeleňánska odišla v roku 2006 do dôchodku a o rok neskôr sa stala členkou miestneho speváckeho zboru. Čoskoro sa začala zaujímať aj o hru na citare. S obrovským nadšením organizuje rôzne vystúpenia, programy, podujatia, píše súbehy. Sústavne sa venuje tomu, aby sa najmladšia generácia stretávala so slovenskou kultúrou a slovenským jazykom. Slovenská samospráva obce Kétšoproň ju dvakrát zvolila za podpredsedníčku. Jej srdcovou záležitosťou je posilňovanie slovenskej národnostnej identity a pestovanie tradícií. S veľkým elánom organizuje rôzne programy pre žiakov miestnej základnej školy ako napríklad prípravu tunajších halušiek a pirohov, varenie slivkového lekváru, či robenie kétšopronskej klobásy. „Keď organizujeme akékoľvek miestne programy, vždy sa dá na ňu spoľahnúť. Je mimoriadne trpezlivá, a pre ňu sú aj malé úspechy úspechmi. Neustále sa vzdeláva a pracuje pre spolok a pre dobro našej obce. Vďačíme jej za mimoriadne aktívnu a všestrannú prácu. Navrhnuté ocenenie si právom zaslúži,“ povedala nám predsedníčka Slovenskej samosprávy obce Kétsoproň Erika Tóthová.

Tento rok organizátori opäť pripravili pestrý a kvalitný program. Dôkazom toho je zoznam účinkujúcich.

Pred desiatimi rokmi sa niekoľko nadšených mladých ľudí žijúcich v Jači v povodí Galgy rozhodlo založiť folklórnu skupinu Csibaj banda. Od samého začiatku je hlavným cieľom skupiny zachovanie a pestovanie tradičnej slovenskej speváckej a hudobnej kultúry v povodí Galgy a iných regiónov. Vďaka desiatim rokom vytrvalej a kvalitnej práce je Csibaj banda dnes jedinečnou skupinou svojho druhu aj v krajine. Do Kétšoproňu prišla s kvalitným výberom. Predstavila spoločné slovensko-maďarské ľudové piesne. Tento blok bol azda najúspešnejší, keďže publikum spievalo spolu s účinkujúcimi po slovensky aj po maďarsky.

Potom na pódium vystúpil Bende Hrabovszki z Kétšoproňu. Tento mladý talent dostal množstvo ocenení v oblasti ľudovej hudby a získal celoštátne uznanie vo folklórnej televíznej šou maďarskej verejnoprávnej televízie MTVA Vyletel páv. Tentoraz oslnil publikum ľudovými piesňami z Dolnej zeme. Ako tretia vystúpila detská citarová skupina Zornička a zahrala slovenské ľudové piesne z knihy, ktorú im daroval generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Emil Kuchár. Potom nasledovali čabianske súbory. Najprv Čabianska ružička a potom 5-ročný citarový súbor Strapce pod vedením Marcella Gergőa. Kedysi skupina odhodlaných citaristov založila súbor Boleráz pod vedením Ladislava Paulika. Boleráz sa rýchlo stal populárnym, precestoval mnoho miest, udržiaval slovenské tradície a jeho členovia prežili spolu množstvo predstavení. Prešli roky, skupina sa zmenšila, dostala novú vedúcu a, bohužiaľ, časom sa rozpadla. Po niekoľkých rokoch, v roku 2017 z iniciatívy Domu slovenskej kultúry pod vedením Sándora Kisa bol obnovený citarový súbor so starými a novými členmi s názvom Strapce. Odvtedy funguje a stal sa jedným z najlepších súborov na Dolnej zemi.

Vystúpil aj Páví krúžok a citarová skupina v Čabačude a na záver hostitelia, teda FS Horenka, ktorý nedávno oslávil 20 rokov svojho založenia. Opýtali sme sa zakladateľky a vedúcej Horenky Pirošky Majerníkovej, ako sa cíti a ako spomína na uplynuté roky: „Cítim sa tu veľmi dobre, teším sa, že vidím na javisku toľko talentovaných ľudí. V marci roku 2002 ma niekoľko dôchodkýň požiadalo, aby som im pomohla založiť spevácky zbor. Na stretnutí sme sa dohodli, že sa pokúsime spolu spievať. Kým sme nôtili miestne ľudové piesne, zistila som, že naše ženy spievajú veľmi pekne a bola by škoda, keby poklad piesní, ktoré ovládajú, sa len tak stratil. Ale prišla som aj na to, že zaspievať vysoké C nie je také ľahké.“

Program vyvrcholil slávnostnou večerou.

(bpl)

Foto: Bence Püski-Liker