Už dve desaťročia v polovici septembra vítajú v dolnozemskom Čorváši hostí z blízkeho, ale i vzdialeného okolia. Na pozvanie tamojšej slovenskej samosprávy prichádzajú sa pozrieť, čo sa v uplynulom roku podarilo uskutočniť zboru slovenských poslancov na čele s predsedníčkou Alžbetou Hudikovou, obklopenému aj keď nie príliš početnou, ale o to družnejšou a aktívnejšou skupinou verných priaznivcov.

Hlavným poslaním týchto stretnutí je vzájomná výmena poznatkov, skúseností, i povzbudenie v práci, ktorá ich spája. Konkrétne v zachovaní dedičstva ich predkov. Tomu slúžia i dohody o spolupráci, ktoré každý rok obnovujú. Tak sa stalo aj tentoraz, keď v novučičkom Slovenskom spoločenskom dome podpísali zmluvy so Slovenskou samosprávou v Čorváši predseda Spolku priateľov Čorvášanov, viceprimátor mesta Mihály Kelemen a vedúci Kultúrneho spolku Dió héj zo Sládkovičova Alexander Vígh.

Premiéra Slovenského spoločenského domu

Pôvodne sa Slovenská samospráva v Čorváši chystala pri príležitosti jubilejného Slovenského dňa slávnostne odovzdať do užívania svoj veľkolepý projekt: obnovený Slovenský národopisný dom a spoločenský dom. Keďže nie všetkým hosťom termín vyhovoval, a ich prítomnosti sa organizátori nechceli zrieknuť, slávnostný akt odložili a krst Slovenského spoločenského domu sa konal v „úzkom“ kruhu – za prítomnosti vedenia mesta, hostí zo Sládkovičova a II. obvodu Budapešti, ako aj priaznivcov miestnej slovenskej samosprávy, ktorí sa o jeho zrod aj vlastnoručne pričinili. Piatkový večer sa vydaril, v preplnenej novým nábytkom zariadenej sále sa po príhovoroch organizátorov a predstaviteľov hostí pri domáckom pohostení do neskorého večera viedli rozhovory, v ktorých dominovali slová obdivu.

Jubilejný Slovenský deň

Dôverujúc meteorológom organizátori postavili na pekne upravenom dvore medzi dvomi krásne obnovenými budovami záhradný altánok s radom stolov a lavíc, pred ktorým vyhrávali rezké melódie citaristi zo Sládkovičova na čele s A. Víghom. Presne o desiatej, keď pristúpila k mikrofónu Alžbeta Hudiková, aby privítala hostí, sa spustil dážď. Našťastie netrval dlho, na vyprahnutý trávnik pôsobil vyslovene osviežujúco. Podobne na naše duše pôsobili príhovory. Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy po privítaní a predstavení hostí stručne zhrnula päťročný proces rekonštrukcie budov. Všetko sa začalo snom a tak trocha aj príkladom bývalého viceprimátora mesta Andrása Dohányosa, známeho záľubou, ktorej venuje všetok svoj voľný čas už niekoľko desaťročí. Zbiera hmotné pamiatky Čorvášanov a priam nespočetné množstvo exemplárov inštaloval v bývalej budove školy. Medzi nimi bolo veľa predmetov, ktoré vlastnili miestne slovenské rodiny. Nuž, tieto chceli dostať slovenskí poslanci pod jednu dôstojnú strechu. Do hľadania riešenia sa zapojilo aj vedenie mesta. Spoločná snaha vyústila do zakúpenia dvoch susedných budov a gazdovského dvora na Bajcsy-Zsilinského ulici. Stalo sa tak v priaznivom čase, keď sa národnostným samosprávam naskytla možnosť prostredníctvom súbehov získať značné zdroje na rozvoj infraštruktúry. Obe budovy boli priam v dezolátnom stave. Ich rekonštrukcia trvala päť rokov a celkovo stála 30,2 milióna forintov. Nevyčísliteľnú hodnotu však predstavuje verejnoprospešná práca slovenských poslancov, členov slovenskej komunity mesta a ich priaznivcov, pričom treba zdôrazniť, že namáhavú fyzickú prácu vykonávali ľudia, ktorí už dávno nadobudli právo na poberanie starobného dôchodku. Na projekte odpracovali približne 2 900 hodín. Užitočná bola aj pomoc vedenia mesta, štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády pre cirkevné a národnostné vzťahy Miklósa Soltésza, bývalého parlamentného poslanca Gyulu Vantaru, parlamentného hovorcu Slovákov v Maďarsku Antona Paulika a predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej.

Roku 2019 sa podarilo rekonštruovať a zariadiť Slovenský národopisný dom a v súčasnosti sa splnil ich veľký sen – dokončili Slovenský spoločenský dom, pozostávajúci z veľkej a malej sály, kuchyne, komory, kancelárie, knižnice a toalety. Národopisný dom rozšírili o komoru a maštaľ a veľký dvor upravili tak, aby v prípade priaznivého počasia mohol byť dejiskom rôznych programov. Celý proces zdokumentovali vo vkusnej a obsažnej brožúrke, v ktorej sú zvečnené nielen zdroje, postupné kroky, zariadenie, ale aj mená darcov a dobrovoľníkov. O tomto mohla s hrdosťou referovať A. Hudiková.

Balzamom na moju dušu bol príhovor viceprimátorky Valérie Vereskovej Sallovej, ktorá vyzdvihla dobrú spoluprácu medzi samosprávou mesta a slovenským voleným zborom. Doslova uviedla: „Vďaka patrí členom slovenskej samosprávy, nadšenej a odhodlanej malej komunite, ktorú koordinuje Alžbeta Hudiková. Bez nich by bolo naše mesto chudobnejšie a odrazilo by sa to aj na slovenskej kultúre v Čorváši. Ďakujeme im za ich obetavosť, každodenné angažovanie sa a úsilie, aby slovenské tradície ožívali v čoraz väčšom kruhu. Oni sú tí, ktorí zachovaním a oživovaním kultúry najviac prispievajú k tomu, aby sme aj v budúcnosti mohli sledovať hodnoty slovenskej národnosti a aby sa o nich dozvedela aj mladá generácia. Ste súčasťou našej budúcnosti rovnako ako našej minulosti a súčasnosti. Ďakujem vám za váš príklad, vaše skúsenosti a vašu vytrvalosť. Potrebujeme vaše názory, vaše učenie, vašu múdrosť, aby na nich mohla stavať ďalšia generácia, ktorá bude naďalej obohacovať úspechy a tradície, ktoré ste vytvorili.“

Podobné uznanie a povzbudenie do budúcnosti vyslovila aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. Tešia sa ich úspechom a v medziach možností nášho najvyššieho zboru chcú aj v budúcnosti podporovať úsilia čorvášskej slovenskej samosprávy.

Prítomným sa prihovoril aj generálny konzul SR Emil Kuchár, ktorý pravidelne navštevoval slovenské podujatia v Čorváši a podobne ako v ostatných mestách a obciach jeho pôsobiska si vytvoril priateľské vzťahy s miestnymi Slovákmi. Keďže v týchto dňoch sa končí jeho poverenie, zároveň sa rozlúčil s účastníkmi jubilejného Slovenského dňa.

Slávnosť pri obnovených objektoch pokračovala prehliadkou ich interiéru. Národopisnú zbierku pútavo predstavil záujemcom A. Dohányos.

Dvojjazyčné služby Božie

Popoludní sa v miestnom evanjelickom kostole konali služby Božie v slovenskom a maďarskom jazyku. Početných veriacich privítala farárka miestneho cirkevného zboru Lilla Zsírosová, kazateľkou bola putovná farárka slovenských evanjelikov v Maďarsku Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá hovorila o tom, že najväčšia hodnota na Zemi je láska, Božia láska. Boh nás sprevádza v každom čase, ukazuje nám cestu. Človek je v tomto období často usužovaný. Pán Ježiš hovorí, aby sme neboli ustarostení, ale aby sme hľadali Kráľovstvo Božie. Aj keď je dôležité, aby sme mali jedlo potrebné na život, ale ak hľadáme Kráľovstvo Božie, Pán sa o nás postará, lebo nás miluje. Po spoločnej modlitbe Otčenáš a požehnaní čakali veriacich sestry miestneho cirkevného zboru s milým pohostením. Na dlhé rozhovory nebol čas, pretože na druhej strane námestia, v mestskom osvetovom dome, sa začínal kultúrny program.

Kultúrny program s veselicou

Veľká sála osvetového domu sa odela do bieleho – takmer 190 pozvaných hostí čakali slávnostne prestreté stoly a príjemná hudba, o ktorú sa postaral miestny muzikant Ján Liska. Medzi prichádzajúcimi bolo pomerne veľa mladých ľudí, čo je zjavným dôkazom, že slovenskej samospráve sa darí oslovovať aj mladšiu generáciu. Oficiálna časť sa začala pozdravnými prejavmi, po A. Hudikovej sa prítomným prihovorila viceprimátorka Valéria Veresková Sallová, ktorá vysoko ocenila činnosť miestnej slovenskej samosprávy. Pridal sa k nej aj druhý viceprimátor Mihály Kelemen a za veľkého potlesku hostí odovzdali predsedníčke Slovenskej samosprávy v Čorváši Alžbete Hudikovej ako prejav uznania za jej obetavú prácu na čele slovenského voleného zboru plaketu samosprávy mesta.

V kultúrnom programe sa predstavili čorvášski citaristi – najskôr žiaci miestnej základnej hudobnej školy a po nich skupina Kyselica, Slovenský spevácky zbor z Čabačudu a citaristi zo Sládkovičova, skupiny Diócska a Dió héj.

Pri večeri sme sa zase stretli s členmi kolektívu zoskupeného okolo slovenskej samosprávy. Opäť pracovali. Obsluhovali hostí, rezko sa zvŕtali okolo stolov. Musela som im prejaviť uznanie, keď som videla, ako sa k nim pripojili aj ich rodinní príslušníci: muži i dospelé deti.

Oslavy v poradí XX. Slovenského dňa v Čorváši bohatého na zážitky a príjemné stretnutia s priateľmi sa skončili tanečnou zábavou.

V. Zsákaiová Držíková

Foto: Karol Szente a autorka

Pohľad do minulosti

Čorváš patrí k pomerne mladým lokalitám Békešskej župy, samostatnosť nadobudol roku 1857 a slovenskí osadníci tam začali prichádzať až v 70. rokoch 19. storočia, väčšinou z okolitých osád. Od samotných začiatkov tu žili v symbióze príslušníci rôznych národností, konfesií i spoločenských vrstiev, čo je pre mesto charakteristické aj v dnešných časoch. Aj keď boli obdobia, keď „veľká“ politika neumožňovala kolektívne presadzovanie ich práv, respektíve kruto zasahovala do života ľudí, Čorvášania sa snažili odolať týmto trendom a zachovať si ľudskú tvár. Povojnová presídľovacia akcia oslabila rady Slovákov, tí, ktorí zostali, sa zmierili so svojím osudom, ale pri prvej príležitosti po zmene spoločenského zriadenia sa už takmer celkom asimilovaná komunita začala prebúdzať. Natoľko, že v roku 1998 si dokázala zvoliť slovenskú národnostnú samosprávu.