V dňoch 12. až 14. decembra sa v Békešskej župnej knižnici konali Národnostné dni. Okrem slovenského, nemeckého a rumunského dňa sa uskutočnil aj online národnostný kvíz a výstava výšiviek z Čataja. Večer 12. decembra sme navštívili slovenský program.

V prvej časti Slovenského dňa sa vo vestibule pred vchodom do inštitúcie predstavil výšivkársky krúžok Rozmarín Organizácie čabianskych Slovákov so svojimi krásnymi prácami. Výstavu „Čatajské výšivky“ otvorila hudba citarového súboru Strapce.

„Možno hudbu a spev nebolo počuť až do Čataja, ale určite vytvorili dobrú atmosféru a okrem toho, keď človek počúval predstavenie, mal chuť tancovať“, povedala riaditeľka inštitúcie Silvia Rakonczásová vo svojom príhovore. Ďalej dodala, že cieľom národnostných samospráv je zachovať kultúru rôznymi prostriedkami – hudobnými nástrojmi, spevom, tancom, ihlou, niťou. Dodala, že Čataj ležiaci pri Bratislave je od Békešskej Čaby vzdialený 400 kilometrov, čo je najmenej päť hodín cesty autom. Keď však vidíme vystavené diela, tento odstup sa stráca: ožívajú vzdialené motívy na vankúšoch a odevoch, ktoré považujeme za svoje, pretože sa tu zrodili. Nie náhodou je v našej knižnici prvý deň venovaný slovenskej národnosti. „Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenský jazyk a kultúra sú srdcu a identite nás všetkých najbližšie. Naša inštitúcia má veľkú cudzojazyčnú sekciu, ktorej väčšinu tvoria knihy v slovenčine a v angličtine. V našej „Békešskej zbierke“ nájdete aj takmer všetky čísla Čabianskeho kalendára a časopisu Čabän.“ Dodala, že tradície sa dajú odovzdávať nielen šitím a hudbou, ale aj receptami. Tým zároveň previedla publikum k prezentácii kuchárskej knihy Dobrí apeťík! – Láska, modzgóška, Čaba.

Viete, ktorý je najlepší koláč v Čabe? – spýtala sa publika zástupkyňa riaditeľky knižnice Anna Lukoviczká a rýchlo aj odpovedala. „Nepoviem vám žiadne tajomstvo, čabianska klobása! To všetko sa dozviete v krásnej knižke Dobrí apeťík!“.

Predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba a editor knihy Ondrej Kiszely potom vysvetlil, že ich kniha prezentuje 300-ročné gastronomické putovanie tunajších Slovákov. Do publikácie zámerne vybrali veľmi jednoduché jedlá. Patria medzi ne haluške, sárma, cigánka, modzgóška, čabjanskje špiro – TÓT-DOG, mnohé typy kyslých polievok a cvergľová poljóka. Recepty dali autorom ich staré mamy a prastaré mamy a následne ich preložili.

„Gastronómia je veľmi dôležitá pre identitu národa,“ povedal, „Toto je mesto „naj“ v mnohých ohľadoch, napríklad je tu niekoľko výrobkov, ktoré sa nevyrábajú nikde inde na svete – napríklad spomenuté jedlá, ktoré vznikli v Békešskej Čabe.“

Pri uvedení knihy na trh oznámili, že od jej vydania v októbri sa vypredali takmer všetky tisíce výtlačkov. Autori sa preto rozhodli knihu znovu vydať začiatkom roka 2023. Predseda tiež vysvetlil, že číslo jedna na spodku chrbta knihy nie je náhoda, pretože chceli pokračovať v sérii. „Pracujeme na vydaní základnej slovenskej knižnice v Čabe, ktorej cieľom je osloviť širšie publikum. Nechceme písať dlhé encyklopédie, snažíme sa priblížiť časti histórie Čaby populárnou formou.“ Slovenská samospráva plánuje na budúci rok vydať podobnú publikáciu pod pracovným názvom Podsťenková kňižočka. Okrem slávnej čabianskej architektúry by chceli zdokumentovať aj rôzne životné udalosti našich predkov, čo chcú podporiť aj putovnými výstavami.

Na záver podujatia sa v slovenskej reštaurácii konalo aj malé občerstvenie, na ktorom mohli hostia ochutnať pravé čabianske brindzovje haluške.

(BPL)

Foto: Magdolna Péliová