Dychová hudba má v Slovenskom Komlóši pevné miesto a tradície. V niekdajšej obci vyhrávalo viac telies, na každej svadbe museli hrať aj „trubači". Pokračujúc v muzikantských tradíciách vznikla v roku 1969 prvá detská, ako jej vtedy hovorili pionierska dychovka, ktorá – ako dorastali detskí hudobníci – sa transformovala na mládežnícku formáciu, založenú v roku 1979. 

 Päťdesiatpäťročný, dnes približne šesťdesiatčlenný súbor dorastal nielen vekom, ale aj kvalitou a prepracoval sa medzi najvyššie cenené telesá krajiny. Tohto roku na podnet Únie slovenských organizácií v Maďarsku dostal Komlóšsky mládežnícky koncertný dychový orchester prestížne medzinárodné vyznamenanie za rozvoj slovenskej kultúry Pro Cultura Slovaca. Zásluhu na tom, že sa dychovka stala najpopulárnejšou nielen v Slovenskom Komlóši, ale známou aj na medzinárodnej scéne, má jeden z niekdajších zakladateľov detského súboru, dnes dirigent, zbormajster, vedúci formácie Ján Krcsméri. Sám je nadšený, talentovaný a kvalifikovaný hudobník, jeho povolanie je zároveň aj jeho vášňou. Najprv hral na trúbke, potom na pozaune v detskom orchestri, aj najvyššie hudobné vzdelanie získal na tomto nástroji, ale vyštudoval aj dirigentský odbor a v r. 1987 sa stal riaditeľom základnej umeleckej školy. Pod jeho vedením vyrástlo v Slovenskom Komlóši niekoľko generácií muzikantov. Do veku osemnásť rokov sú hudobníci aj žiakmi umeleckej školy, dvakrát do týždňa majú hodiny. Potom už chodia len na skúšky orchestra. Samozrejme, cvičia aj doma, aby na skúške nepohoreli. Mnohí z členov niekdajšieho detského a mládežníckeho súboru si zvolili za svoju životné povolanie hudobnú dráhu, sú profesionálnymi muzikantmi, virtuózmi i učiteľmi hudby.

Počas odovzdávania ocenenia Pro Cultura Slovaka v Slovenskom Komlóši v roku 2019 zahral Ján Krcsméri so svojím žiakom fanfáry pre ocenených. Tento rok hrali pomyslené fanfáry orchestru na čele ktorého stojí 41 rokov. Preto sme ho požiadali o rozhovor.

̶ Mnohí členovia formácie, ktorá vznikla pred 55 rokmi pochádzajú z muzikantských rodín. Aj vy ste dostali do vienka hudobný nástroj hneď po narodení?

̶  Moja rodina mala rada hudbu, ale nikto z mojich predkov nehral na hudobnom nástroji. Zato moji starí rodičia s obľubou spievali, najmä Lešťánovci, stará mať a starý otec z matkinej strany. Podporovali ma, aj keď som chcel hrať, aj keď som pomerne mladý, po skončení univerzitných štúdií ako 24-ročný dostal za úlohu viesť orchester, ba aj keď som sa krátko na to stal riaditeľom Základnej umeleckej školy. Aj vtedy, keď som pokračoval v štúdiu v Národnom osvetovom ústave, odbor dirigentstvo, nech viem, čo s pravou a čo s ľavou rukou. Cesta bola dlhá, kým sa zo mňa naozaj stal dirigent, ale už v roku 1992 sme sa umiestnili na 3. mieste v celonárodnej súťaži dychových orchestrov. Púť stála veľa-veľa odriekania, ale stála za to. Snáď to chápe nielen moja rodina, ale aj rodinní príslušníci členov orchestra, veď z 52 týždňov roka máme 48 víkendov obsadených. Aj moje dnes už dospelé deti hrali v orchestri. Dcéra Blanka si hudbu zvolila aj za povolanie, je flautistka a študuje na hudobnej akadémii. Podobne ako ja, nedokážu žiť ani deň bez hudby. Považujem sa za muzikanta, ktorý vyštudoval hudbu a hrá na hudobnom nástroji, ale podľa mňa je muzikantom aj dirigent. Je to prepojené a som za tento dar nekonečne vďačný. Za ostatných niekoľko desaťročí sme hrali a úspešne reprezentovali Slovenský Komlóš, ba neraz aj našu krajinu v 21 štátoch sveta. Neustále koncertujeme aj na slovenských podujatiach v Maďarsku. Vzdávame tak hold slovenským predkom a vyjadrujeme svoju spolupatričnosť s komlóšskymi Slovákmi.

̶ Aké plány máte do budúcnosti?

̶ Ak budem mať silu, ktorej, myslím, mám dosť, chcem dôsledne robiť svoju prácu vedúceho orchestra a riaditeľa umeleckej školy. Moje vymenovanie trvá do roku 2028. Rozhodne by som si chcel vychovať následníkov aj na čelo orchestra, aj školy. Zatiaľ ešte neviem komu by som odovzdal dirigentskú taktovku, ale určite ho nájdem. Potom by som ešte rád učil. Mám povinnosti aj ako člen poroty na súťažiach dychoviek a rád by som pomáhal rozvoju dychovo-orchestrálnej kultúry v Maďarsku motivujúcou, konštruktívnou kritikou, akej sa, vďaka bohu, dostáva aj mne. Netreba kritiku brať ako urážku, skôr ako dôvod na zamyslenie, ktorý napomáha úspešnej práci. Okrem toho sa chystáme na Stretnutie dychových orchestrov, ktoré sa koná každých 5 rokov a tento rok ho usporiadame v termíne od 17. do 20. augusta. Srdečne vás očakávame!

E. Trenková

Foto: (a)