Ján Šutinský sa narodil 31. októbra 1943 v Pitvaroši. Pochádza z mnohodetnej slovenskej dolnozemskej evanjelickej rodiny, všetci jeho súrodenci sú známi v slovenskom verejnom živote v Maďarsku. Vysokú školu pedagogickú Gyulu Juhásza v Segedíne ukončil v r. 1966 v odboroch maďarský jazyk – ruský jazyk – hudobná výchova. Popri tom študoval na Hudobnom konzervatóriu, kde získal diplom dirigenta.

Široké spektrum jeho záujmov a jeho rozhľadenosť dokazuje aj nezvyčajný koníček, ktorému holdoval po celý život – bol náruživým rádioamatérom.
Prvé učiteľské roky strávil v Devecseri a potom pôsobil v slovenskej škole v Békešskej Čabe. Od 1. augusta 1967 až do odchodu do dôchodku 31. októbra 2003 pracoval v čabianskej škole ako učiteľ, vedúci speváckeho zboru a mandolínovej kapely, ktoré sám zakladal. Bol autorom učebníc spevu a hudby pre základné a stredné školy. V rokoch 1992 – 1997 stál na čele inštitúcie a zaslúžil sa o. i. o postavenie telocvične.

Do slovenskej hudobnej kultúry v Maďarsku sa zapísal ako pedagóg, zbormajster, organista, zberateľ slovenských ľudových piesní, zakladateľ spevokolu a skladateľ. Blízky vzťah k slovenskej ľudovej hudbe prejavil tým, že svoju skladateľskú činnosť zahájil úpravami slovenských ľudových piesní pre mandolínu, neskôr pre miešaný zbor, a spracoval ich aj pre flautu. Slovenské a slovanské ľudové piesne upravil aj pre dychovky z Békéšskej Čaby a Slovenského Komlóša. Ján Šutinský bol členom Symfonického orchestra Békešskej župy, hral na lesnom rohu. Vyše dvadsať rokov dirigoval v meste Spevácky zbor Župného farmakologického strediska a Všeobecný robotnícky spevokol, organizoval ich stretnutia, nadväzoval zahraničné kontakty.

S jeho menom sa spája aj vznik Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena v roku 2000, ktorý dlhé roky aj dirigentsky viedol. V tom období sa venoval spracovaniu slovenských ľudových piesní pre zbor a tvorbe troj- a štvorhlasných skladieb, inšpirovaných dolnozemskými ľudovými piesňami, ktoré počúval už vo svojej kolíske. Pre zbor upravil aj pitvarošské slovenské ľudové piesne. Neskôr vyšli aj knižne pod názvom Piesne Slovákov v Pitvaroši. Zaujímavosťou knižky je, že obsahuje piesne, ktoré v rodnej dedine pozbierali jeho sestra Zuzana Hollósyová a ich matka. Okrem toho zbor vydal aj ním spracované piesne pod názvom Lastovienka malá. Text úprav slovenských ľudových piesní je uvedený nie podľa pravopisu spisovnej slovenčiny, ale v nárečí. Zložil aj skladby pre dychový orchester, ktoré boli s veľkým úspechom prednesené pred širokým publikom. Ján Šutinský bol roky predsedom poroty prehliadky slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je... Jeho prínos k spracovaniu a zachovaniu hudobnej kultúry dolnozemských Slovákov je nesmierny.
Bol aj verným synom svojej cirkvi. Ako vynikajúci znalec evanjelickej liturgie bol rokoch 1995 – 2010 organistom čabianskej evanjelickej cirkvi.

Zložil hymnu Pitvaroša. Pochod trvá 2 minúty a 50 sekúnd a jeho text čerpá z miestnych ľudových piesní a chváli udatnosť mužov z Pitvaroša v radoch vojakov.
Jánovi Šutinskému bolo v roku 2014 udelené najvyššie štátne uznanie, vyznamenanie Za národnosti za prácu učiteľa, dirigenta a skladateľa, za propagáciu slovenských ľudových piesní a pestovanie slovenskej hudobnej kultúry.

Zomrel 21. októbra 2020 po dlhotrvajúcej chorobe, jeho popol je uložený na cintoríne Ligeti v Békešskej Čabe.

Foto: archív