Slnečnice pretancovali 30 rokov
„Daj Boh šťastia tejto zemi...” rozospievala ľudová hudba Kóborzengő v Dunaeďháze v podvečer 24. augusta divákov a účastníkov osláv 30. jubilea vzniku Tanečnej skupiny Slnečnice. Na dvore obecného kultúrneho strediska sa zišli fanúšikovia, príbuzní i priatelia ľudového umenia a tradícií obce pri Dunaji.
Ako poukázala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) vo svojom príhovore, v obci Dunaeďház mnoho rodín má alebo malo dieťa, mladého príbuzného alebo dospelého člena rodiny, suseda, či priateľa tancujúceho v súbore obce. Alžbeta Hollerová Račková povedala: „Keď je dieťa členom tanečného súboru ako sú Slnečnice, je to program nielen preň, ale pre celú rodinu, dokonca pre celú dedinu, pre celú komunitu. Veľmi pekne ďakujeme za hodiny nácviku, aby ste podali vynikajúci výkon pri každej príležitosti, keď ste na podujatiach doma či v zahraničí reprezentovali slovenskú národnostnú kultúru.“ Predsedníčka CSSM pripomenula: „Mám takú skúsenosť, že kým jedna obec alebo komunita niečím, nejakou hodnotou disponuje, je to pre ňu samozrejmé, a často si nie je ani vedomá toho, aký veľký dar vlastní. Má kultúrnu hodnotu, ktorá je súčasťou jej všedných dní, akým je napríklad po desaťročia taký úspešný súbor ako Slnečnice, neuvedomuje si, aký veľký poklad vlastní.“ Zároveň konštatovala, že Slováci tristo rokov žijúci v Maďarsku prežívajú rôzne svoju identitu, ktorá má viac prejavov, či už ide o gastronómiu, jazyk alebo kultúrne dedičstvo. Je faktom, že v ostatnej dobe sa z našich komunít jazyk vytráca čoraz intenzívnejšie. Svedčia o tom, aj výsledky sčítania ľudu. „Niekde som čítala,“ povedala predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru, „že folklór, tradičná kultúra môže byť prejavom, čo môže zachrániť našu komunitu, ktorá tu žije niekoľko storočí.“ Zároveň vyslovila vďaku vedeniu súboru, ako aj každému súčasnému i niekdajšiemu členovi za vykonanú prácu. Okrem svojho poďakovania tlmočila tiež slová uznania zo strany predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženky Egyedovej Baránekovej, ktorá nemohla byť prítomná. Odovzdala darčekové koše od ZSM, od riaditeľky slovenskej školy v Budapešti Moniky Szabovej a, samozrejme, aj kôš plný sladkostí od CSSM, aby si tanečníci a členovia súboru osladili chvíle pred a po skúškach. Alžbeta Hollerová Račková tiež odovzdala vedúcej súboru Pamätnú listinu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku pre jubilujúce umelecké kolektívy s prianím ďalších úspechov a veľkého množstva nadšených detí, ktoré sa prihlásia do skupiny.
Na pomyslenom javisku na dvore kultúrneho strediska sa vystriedali všetky zložky TS Slnečnice, od najmenších škôlkarov až po mladých dospelých. Moderátorka programu Izabela Orsósová po slovensky i po maďarsky predstavila program súboru i jednotlivé tance, ktoré Slnečnice predviedli. Vzhľadom na to, že 22 rokov spolupracuje teleso s Umeleckou školou Levanduľa, učia sa nielen slovenské, ale aj maďarské tance. Spomedzi maďarských do programu zabudovali tance moldavských Čángov.
Kým sa tanečníci medzi vystúpeniami prezliekali, vedúca súboru v krátkosti zhrnula históriu telesa. Silvia Sebőková začala spomienkou na jar 1994, keď ako od detstva tancujúca folkloristka, ktorá sa už počas gymnaziálnych rokov stala tanečnou odborníčkou, učila maďarčinu, dejepis a angličtinu, viedla na vyššom stupni dunaeďházskej národnostnej školy krúžok ľudového tanca. V župe bohatej na národnosti sa rozhodli usporiadať začiatkom leta národnostný folklórny festival v Baji, na ktorý sa prihlásili aj začínajúci tanečníci z Dunaeďházu. Natoľko ich úspešné podujatie uchvátilo, že sa rozhodli venovať sa folklóru intenzívnejšie a častejšie, než len hodinu týždenne. Počas nácvikov na festival mimovoľne vznikol tanečný súbor Slnečnice. Pridávali sa ďalšie deti, rástol nielen počet členov súboru, ale aj repertoár. Ďalšou zastávkou bol rok 1999, keď „starí“ tanečníci vyhľadali vedenie súboru, že by chceli usporiadať oberačkový bál aj s folklórnym programom. Požiadali o pomoc pri nacvičení tanečného vystúpenia a vznikla z toho vynikajúca akcia, ktorá prerástla do takmer 20 rokov trvajúcej iniciatívy. Celé leto skúšali, dobre sa bavili a aj oberačkový bál, či oberačkový sprievod naberal na popularite. Postupne naň prichádzali priatelia z okolitých obcí a miest. Ďalšou zastávkou možno nazvať rok 2002, keď vznikla Umelecká škola Levanduľa, ktorej zakladajúcou učiteľkou je aj Silvia Sebőková, lebo na širokom-ďalekom okolí bola vtedy jediná, kto mal kvalifikáciu tanečného pedagóga. Slnečnice odvtedy začínajú svoju tanečnú kariéru práve v tejto umeleckej škole. V roku 2010 ocenilo vedenie obce pôsobenie skupiny cenou Za Dunaeďház. Už teda tri desaťročia sa snažia obohacovať akcie dediny o folklórne kultúrne hodnoty, ako aj počas všetkých vystúpení, ktoré majú kdekoľvek vo svete, reprezentujú svoju rodnú obec. „Musím spomenúť, že na vystúpenie jubilejného večera sme zavolali aj našich bývalých členov a vlastne všetkých, čo nám pomáhajú, či už je to moderátorka, fotografka, pedagogička a „garde“ maličkých tiež, ako aj dekoratérka a obliekačka. Stali sme sa veľkou rodinou,“ povedala zakladateľka a vedúca súboru Slnečnice, ktorej rukami prešlo viac ako tristo tanečníkov. Zvlášť ocenila svoju pravú roku, spolubojovníčku, neodmysliteľnú pomocníčku Rozáliu Chroncsikovú, ktorú všetci len Rozinkou nazývajú. Pedagogička na dôchodku s aprobáciou matematika – fyzika – informatika šije súboru kroje i všetko oblečenie od založenia formácie dodnes. Vedúca poďakovala za podporu Verejnoprospešnej nadácie ZSM, CSSM, Slovenskej samosprávy v Dunaeďháze i vedenia obce Dunaeďház. Potlesk si zvlášť vyslúžil aj sprevádzajúci súbor Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej - Molnárovej.
O tom, že tanec nikdy nie je priskoro začať, divákov presvedčili škôlkari s detskými hrami. Do práce na javisku sa zapojila vedúca tanečnej formácie Silvia Sebőková, ktorá v ďalšom tanci, Zemplínskom fľaškovom, musela aj v dlhých sukniach miestneho ľudového odevu zaskočiť za jednu z mladších tanečníc. Aj túto svoju úlohu Silvia zvládla jedinečne. Ako pre Ľudové noviny povedala, nemôže predsa od svojich zverencov očakávať niečo, čo sama nedokáže. Ani na pohľad však zatancovať tento tanec v dlhých sukniach nebolo jednoduché, veď pre sukňu nevidela fľašu a keby ju nebola odkopla, tak mohol fľašu zmietnuť ešte jej odev. Nuž, ako sa ukázalo, aj sukne, aj zverenkyne poslúchali, zemplínsku fľašu v Dunaeďháze nikto neodkopol, ani nezamietol sukňami. Potom TS Slnečnice predviedli Šarišské tance, starší ukázali tanec z Raslavíc, mladší „Ulapili blchu“. Potom prišli na rad tance z Novohradu. Aj týmto spôsobom si skupina uctila pamiatku choreografky Evy Szilágyiovej Šubovej, s ktorou roky spolupracovali.
Jubilantov okrem významných hostí z okolia prišli pozdraviť aj priatelia spod Pilíša, zo Santova. Pod vedením Ireny Kotroczóovej na jar tohto roku odovzdali Slnečniciam choreografiu Santovských tancov. Na oplátku domáci teraz hosťom ukázali, čo si stačili nacvičiť. Dostali palec hore.
Na záver programu priniesli chlapi zo súboru prekvapenie vo forme velikánskej orechovej torty, ktorú pre Slnečnice upiekla a okrášlila Ágnes Grabaritsová.
To neprezradíme, kto všetko priniesol darčeky do tomboly, bolo ich neúrekom. Nech stačí len toľko, že nálada bola vynikajúca aj počas večere, aj počas narodeninového batôžkového bálu.
Erika Trenková
Foto: autorka
