Doyen slovenskej literárnej obce v Maďarsku, básnik Juraj Dolnozemský, občianskym menom Juraj Antal pochádza z roľnícko-remeselníckej rodiny. Zuzane Budaiovej a Jurajovi Antalovi sa narodil 14. novembra 1928. Ich predkovia prišli na Dolnú zem ešte v roku 1746. Tu žili – ich rodinný dom stále stojí – a tu i odpočívajú. Po skončení štyroch tried obecnej školy v Slovenskom Komlóši Juraj Dolnozemský študoval na evanjelickom lýceu v Orošháze.

Prešiel viacerými zamestnaniami, pracoval ako poľnohospodársky robotník, pálil tehly, robil plavčíka, futbalového rozhodcu a činný bol i vo verejnom živote. Bol aj predsedom miestnej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku a spolupracovníkom mesačníka Komlóšsky hlásnik. Rodák a aktívny člen slovenskej komunity v Slovenskom Komlóši aj v súčasnosti pozorne sleduje spoločenské dianie a je jeho agilným účastníkom. Na významné udalosti v meste reaguje veršami. Patrí k najplodnejším slovenským básnikom v Maďarsku. V jeho dielach sa odzrkadľuje v prvom rade jeho láska k ľuďom, rodnému kraju a domovine, úcta k slovenským predkom, slovenskému dedičstvu, symbolom, ktoré nám zanechali, silná slovenská národnostná identita, túžba po pokojnom spolunažívaní, spravodlivosti a mieri vo svete i v dušiach ľudí. O jeho úcte k slovenskému dedičstvu svedčí bohatá národopisná zbierka. V troch izbách jeho domu sa nachádzajú tradičné ľudové predmety dokumentujúce život komlóšskych Slovákov. Každý z nich preňho znamená osobnú skúsenosť, príbeh, s ktorým sa Ďuri báči s návštevníkmi rád podelí.

Aj keď básne začal písať už veľmi dávno, širšej verejnosti ich predstavil až na povzbudenie kolegu od pera Gregora Papučka koncom 70. rokov, ktorý mu dal aj pseudonym Dolnozemský. Odvtedy pravidelne publikuje v našom týždenníku, s jeho tvorbou sme sa stretli v almanachu Zrod, štvrťročníku SME, ročenke Čabiansky kalendár, časopisoch Čabän a Komlóšske listy, novinách komlóšskej evanjelickej cirkvi Evanjelické listy a v neposlednom rade v Našom kalendári. Ročenka Slovákov v Maďarsku na rok 2023 priniesla nielen jeho verše, ale aj veľmi pútavé, zaujímavé interview s jubilujúcim básnikom.

Verše Juraja Dolnozemského vyšli v antológiách Chodníky (1984) a Čo nás spája (1994). Vydal samostatné zbierky Večerný dážď (1988), Ťarcha páperia (1994), November (1995), Doma (1998), Vernosť (2002), V okovách času (2006), Živé korene (2013) Pozdrav z diaľavy (2018) a Srdce a osud (2023). Jeho básne obsahujú CD Zvuková knižnica (2006) a CD Zbierka básní (2015).

„Pri čítaní poézie Juraja Dolnozemského sa v nás načrtáva predstava o básnikovej nekaždodennej mentálnej mape vynikajúcej širokým spektrom historickej pamäti, týkajúcej sa kultúrnych dejín svojich rodákov, a bohatými osobnými skúsenosťami vyplývajúcimi z bezprostredného kontaktu s dolnozemskou krajinou. Svoj úzky vzťah k nej vyjadruje aj básnickým pseudonymom „Dolnozemský“ na znak svojej osobnej primknutosti k nej. Celý život venuje pestovaniu a záchrane duchovného dedičstva predošlých generácií, či formou zberateľskej a inej národnostnej aktivity, či básnickej tvorby. Jeho celoživotná mnohostranná hodnototvorná aktivita je pre nás príkladom,“ napísala o ňom profesorka Katarína Maruzsová Šebová.

Juraj Antal Dolnozemský je nositeľom mnohých vyznamenaní, z najvýznamnejších spomenieme cenu CSSM Za našu národnosť, ktorú získal hneď ako prvý v roku 1998 v Malom Kereši, Cenu Ondreja Štefanka, Pamätnú medailu ÚSŽZ a štátne vyznamenanie Pro Cultura Minoritatum Hungariae.