V Santove si každoročne pripomínajú dedičstvo svojich predkov. Počas uplynulých rokov spomínali na všeličo možné, zmienili sa o rôznych remeslách, významných udalostiach, starých budovách, významných rodinách niekdajších zemepánov.

„Ako čas plynie, mnohé spomienky všedných dní sa vytrácajú a život má také momenty, na ktoré, keď ich nejakým spôsobom nezachytíme, sa nebudeme mať koho opýtať,“ povedala na úvod podujatia starostka obce. Eva Csicsmanczaiová poukázala na to, že teraz majú ľudia k dispozícii archívne fotografie, ktoré zobrazujú neznámych a pritom dobre známych ľudí. Len hádajú, kto je na obrázkoch, ale už nežijú takí, ktorí by ich s istotou vedeli pomenovať. Preto si zvolili na tento rok za tému Santovský futbal, neoddeliteľnú súčasť dedinskej histórie.

Tohtoročné Dni dedičstva sa konali v polovici septembra. Program si stanovili na piatok 13., keď vystupovala v obci emblematická sarkastická zábavná skupina Irigy Hónaljmirigy a 14. septembra obsadili kultúrne centrum obce fanúšikovia futbalu a dobrého jedla. Téma futbalu je v súčasnosti aktuálna z viacerých aspektov. „Vari najdôležitejšie je pripomenúť si súdržnosť dedinskej komunity, poukázať na príkladnú jednotu dediny s vedomím, že pre dosahovanie výsledkov je potrebná tímová práca,“ povedala prvá dáma Santova, ktorá hneď aj dodala, že v ostatnej dobe je prinajmenšom neľahké mobilizovať občanov obce. Nemyslela tým len na futbalový dorast, ale priznala, že s nedostatkom nových členov bojuje aj dobrovoľný hasičský zbor a ťažké je nájsť dobrovoľníkov na výkon verejno-prospešných prác pre obec. Eva Csicsmanczaiová vyslovila tiež nádej, že pre futbalový oddiel sa nájde dorast a požiadala jedného z najstarších futbalistov Santova, aby symbolicky „odovzdal“ štafetu najmladšiemu pokoleniu. Mikuláš Diószegi odovzdal loptu Mirkovi Majnekovi.

Pri vchode do dejiska mnohých kultúrnych podujatí obce – Modrého domu – vystavili organizátori panely s archívnymi fotografiami futbalových mužstiev rôznych liet. „Fotografie sú také staré, že už žije len niekoľko vyše 80-ročných futbalistov, ktorí si pamätajú na starších kamarátov,“ povedala starostka Santova. „Opierali sme sa o údaje, ktoré nám poskytli Mikuláš Diószegi, Laci Juhász, ujo Miško Dubiczki, Feri Máté, Joci Széplaki, zbierala som zo spomienok Pištu Szmetanu, Mateja Kosztolánszkeho a tety Marty Kormosovej. Z pamätí a fotografií vysvitlo, kto boli fanúšikovia, podporovatelia a iniciátori futbalového diania. Vďaka fotkám sme mohli nazrieť do dejín santovského futbalu,“ dodala. Hovoria tiež o tom, kedy a kde sa futbal hral, veď prvé skutočné ihrisko postavili až v roku 1953. Používajú ho dodnes. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní mali Štefan Éliása Imrich Dubiczki. Mikuláš Diószegi si pamätá, keď ako dieťa pomáhal vyberať kamene a ukladať ich do vozíka na stavbe športoviska. Kým starostka rozprávala o zozbieraných spomienkach, osobnostiach a udalostiach, na plátne premietali fotografie. Heroické obdobie santovského futbalu malo svojich významných organizátorov. Eva Csicsmanczaiová spomenula aj najúspešnejších futbalistov Santova. Niektorí urobili dokonca aj medzinárodnú športovú kariéru.

Kým v sále spomínali, pozerali video a fotografie, rozprávali sa starší s mladšími a najmladšími, v stane pred vchodom si mohli záujemcovia kúpiť santovskú špecialitu, tričká s vtipným slovenským nápisom. Aj starostka mala oblečené také, na ktorom stojí: Santov, do toho! Na výber boli však aj tričká s nápismi Strč prst skrz krk alebo Aby že nám dobre bolo či Čo je? Okrem „oblečenia” si ľudia mohli zaopatriť aj stravné lístky na podporu podujatia. Doslova za drobné sa dalo ochutnať jedlá z poľnej kuchyne priateľov z Pilisszentivánu. Starostka si pochvaľovala, že kamarátov stačí zavolať. Vždy ochotne prídu aj s vicestarostom Ádámom Brandhuberom, aby chutne a bohato navarili. Tento rok ukuchtili polievku čorbu, bryndzové halušky so slaninkou a cibuľou a ešte aj držkový perkelt. Pridali aj kyslé, čalamádu, uhorky, či malé melóniky. Nie náhodou stáli mnohí v rade s obedármi, aby si zabezpečili dobroty aj na druhý deň.

Po futbalistoch sa predstavilo detské divadlo Kiflihajó (Rohlíková loď), ktoré malo u detí hlučný úspech. V skutočnosti aj u dospelých, lebo kým sa deti venovali predstaveniu, rodičia a starí rodičia sa mohli do chuti vyrozprávať navzájom, a tiež s hosťami z Mužle. Vlastne so známymi a príbuznými, čo odišli na podnet agitátorov do Československa pred takmer 80 rokmi. Ponúkali ich domácimi zákuskami a sladkosťami, ktoré napiekli šikovné Santovanky.

Zlatým klincom Dní dedičstva bolo vystúpenie dychovej kapely Vištučanka z Vištuku na Slovensku, v okrese Pezinok. Ako prezradila predsedníčka slovenského voleného zboru Margita Kollárová, ktorú na akciu odprevadila celá rodina aj s vnukom vysokoškolákom, futbalistom juniorského mužstva, dychová hudba hrala tak dobre, že Santovania nielen tancovali, ale aj spievali spolu s muzikantmi. Kapela sa vďaka vrelým reakciám rozohnila a úžasná zábava pokračovala takmer do rána. Pritom v sobotu 14. septembra trúbili médiá na poplach, že bude hrozné počasie a každý nech radšej zostane doma, v bezpečí a teplučku. Ani na Santove síce neobišli bez lejaku, zato v Modrom dome bolo srdečne, veselo, spevavo a teplo pri srdci.

Erika Trenková

Foto: autorka