Rok osobností Slovákov v Maďarsku: Ján Hanko (1931 – 2008)
Prvý šéfredaktor Ľudových novín, diplomat, známa osobnosť slovenského verejného života Ján Hanko sa narodil v roku 1931 v Békešskej Čabe.
V roku 1949 začal ročné predmaturitné štúdium v Budapešti, aby sa o rok mohol stať jedným z prvých štipendistov Maďarskej republiky v Bratislave. Zvolil si odbor slovenčina, neskôr si k nej pribral maďarčinu, ale tri roky chodil aj na lekársku fakultu. Po skončení univerzity začal v békeščabianskej slovenskej škole vyučovať slovenčinu, maďarčinu, históriu a biológiu. V rokoch 1957 až 1961 bol šéfredaktorom Ľudových novín, odtiaľ odišiel do diplomatických služieb ministerstva zahraničných vecí.
Hoci sám nebol novinárom, stál pri zrode jediného celoštátne rozširovaného tlačového orgánu Slovákov v Maďarsku a jemu vďačíme aj za názov Ľudových novín, ktorý nahradil Našu slobodu. Od 4. októbra 1957 viedol redakciu (staro)nového týždenníka. Počet predplatiteľov sa za jeho vedenia pohyboval od 1100 do 1800 výtlačkov. Päťčlenná redakcia s približne šiestimi prispievateľmi pracovala na zostavovaní týždenníka, ktorý mal podobné rubriky ako terajší: na svoje si prišli aj ženy i deti, uverejňoval správy zo sveta a reportáže z kultúrnych akcií, väčšinou Zväzu Slovákov v Maďarsku. Prvý šéfredaktor Ľudových novín síce nebol novinár, ale obklopil sa bývalými redaktormi Našej slobody. Bol toho názoru, že v novinách sa musí používať určitá archaická slovenčina.
Podľa vlastnej výpovede sa v redakcii veľa naučil a tieto poznatky potom zužitkoval pri práci na ministerstve zahraničných vecí, kde pôsobil vyše 30 rokov v rôznych funkciách. Najprv bol referentom, potom 24 rokov pracoval v Československu ako kultúrny pridelenec, prvý radca a ku koncu svojej diplomatickej kariéry ako mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister.
Po odchode do dôchodku v roku 2002 inicioval založenie Slovenskej samosprávy v Pomázi a stal sa jej predsedom. Medzi hlavné ciele si spolu s poslancami samosprávy vytýčili výuku slovenského jazyka a preto zabezpečili kurzy slovenčiny nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
Menšinové samosprávy pokladal za dôležité, bol toho názoru, že sú právnym podkladom k tomu, aby si ľudia uvedomili, čím sú.
„Ak samospráva nebude životaschopná, tak sa jej nebudeme pridržiavať zubami-nechtami,“ hovoril pre náš týždenník pred založením pomázskej samosprávy a zdôrazňoval, že ich hlavnou úlohou je zastaviť vymieranie slovenského jazyka. Slovenská samospráva v Pomázi spolupracovala so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov so sídlom v Mlynkoch, v ktorom Ján Hanko od jeho založenia pracoval ako predseda kontrolnej a revíznej komisie.
Ján Hanko zomrel po dlhej a ťažkej chorobe v roku 2008 v Pomázi.
Foto: Eva Fábiánová
Rok 2024 vyhlásili Zväz Slovákov v Maďarsku a Ľudové noviny za „Rok osobností Slovákov v Maďarsku“, ktorý by mal prispieť k rozšíreniu všeobecných vedomostí o našich jedinečných Slovákoch za uplynulých sto rokov, a zároveň by mal slúžiť ako zdroj inšpirácie k posilneniu pocitu hrdosti na nedávnu minulosť našej národnosti. Do radu významných Slovákov môžete zapísať aj vy osobnosti z vášho okolia. Nájdite zaujímavých, činných a pre našu národnosť dôležitých ľudí vo svojom bydlisku, a skúste spracovať ich portréty, ktoré posielajte na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .