Deň tardošských Slovákov
Aj tohto roku usporiadala Slovenská samospráva v Tardoši veľkolepé podujatie Deň tardošských Slovákov. Deň plný zaujímavých momentov sa konal 21. Septembra a bol súčasťou trojdňového sviatku Slovákov v Tardoši.
Hry pre deti a naladené na modro-bielo
Ako pre Ľudové noviny prezradila staronová predsedníčka slovenského zboru Erika Kissová Töröková, v obci na úpätí pohoria Gereče už v piatok 20. Septembra popoludní usporiadali programy pre deti. Pripravili pre ne ľudové hry a dielňu šikovných rúk. Ženy, presnejšie slovenské aktivistky pod vedením Eriky Rendekovej, od októbra podpredsedníčky slovenského voleného zboru, navarili orechové, makové a kapustové zemiakové šúľance, ktorým v Tardoši hovoria nudle. V ten deň tiež otvorili výstavu modrotlače Naladené na modro-bielo, ktorá obsahuje kroje, oblečenie dávnych čias a predmety, ktoré napomáhajú modernému životu a sú dychom minulosti prepracovaným na potreby súčasnosti. Výstava ukazuje množstvo nápadov, čo všetko sa z modrotlače dá urobiť. Dokonca sa hostia podujatia mohli oboznámiť s technikou výroby tejto krásnej modro-bielej textílie. Súčasťou výstavy boli aj fotografie technológie, ktoré presne zobrazovali každý krok textilného remesla. Expozícia výstavy bola inštalovaná v priestoroch spoločenského domu a počas nasledujúceho týždňa si ju boli pozrieť malí zvedavci zo škôlky, ba aj žiaci viacerých tried základnej školy.
V sobotu bol kultúrny program
V sobotu nasledoval pravý Deň tardošských Slovákov s kultúrnym programom a všetkým, čo k tomu patrí. Tohto roku vystupovali na javisku kultúrneho domu výlučne len tardošské skupiny zachovávajúce miestnu tradičnú kultúru. Najprv sa predstavili detské skupiny, škôlkari a školáci. Potom dostal priestor Spevácky zbor Gereče. Vzápätí obsadili javisko viaceré zložky TS Červený mramor. Po vystúpeniach folklórnych a umeleckých telies nasledovalo posedenie za bielym stolom. Spoločne si pochutnali na dobrej večeri. Aby jedlo nikomu neuškodilo, na večer úspešného podujatia zorganizovali tanečnú zábavu. Do skoku hrala dychová muzika s vynikajúcim slovenským repertoárom Vértes Expres, na čele ktorého je široko-ďaleko známy hudobník, harmonikár a bubeník Ladislav Csalánosi.
Súčasťou popoludnia boli však aj ďalšie výstavy. Aj čitatelia Ľudových novín sa mohli zoznámiť s menom Bendegúza Vada. Tardošský mladík, ktorý študuje na lesníckej strednej škole, je zamilovaný do folklóru. Od malička je členom Červeného mramoru. Akoby to nestačilo, začal zbierať miestne kroje. Svojej sestre robí krojové štýlové poradenstvo každú nedeľu, keď sa chystajú do kostola. V Deň tardošských Slovákov urobil zo svojho vlastného bohatého materiálu výstavu. Ako povedala pri jednej príležitosti mamička Beniho, čo nemá, to si ušije, lebo ho to babička naučila. Tentokrát nepredvádzal na živých modelkách. Z múzea si požičal figuríny a tie poobliekal do rôznych krojov. Okrem toho mal pripravený výstavný stôl, kde predviedol ďalšie predmety, tvoriace súčasť ľudových odevov.
Ďalšia skupina tardošských tvorcov, ktorá dostala možnosť predstaviť sa na Dni tardošských Slovákov, bol kolektív miestnych výšivkárok a partia ľudí venujúcich sa pleteniu predmetov z papierových „prútov“, či skôr rúrok. Recyklovanie papiera týmto spôsobom je čoraz populárnejšie a aj v Tardoši si získalo veľa stúpencov vyrábajúcich osožné doplnky do domácnosti. Ani prútie už nie je ako bolo, povedali si a reklamné letáky ľuďom hádžu do poštovej schránky viac, ako by bolo žiaduce. Tak vznikla potreba na využitie papiera a cvičenie jemnej motoriky. Výsledok sa ukázal byť očarujúci. Výstavy ľudových odevov a košíkov z papiera dostali priestor v kultúrnom dome, kde sa neustále koná množstvo podujatí, preto museli inštalácie už v nedeľu rozobrať. Ale až po omši za zosnulých, ale najmä za žijúcich tardošských Slovákov.
Zlatý prsteň Za obec Tardoš
Pri príležitosti Dňa tardošských Slovákov obecné zastupiteľstvo venovalo ocenenie Za obec Tardoš. Vyznamenanie má tvar zlatého prsteňa a vyznamenali ním dlhoročnú aktivistku slovenského národnostného diania v Tardoši i celej župe Veroniku Árendásovú, rodenú Čapuchovú.
Ako sa v laudácii hovorí, ocenená sa narodila v roku 1952 v slovenskom meste Tvrdošovce. Po absolvovaní Vysokej školy pedagogickej v Ostrihome od roku 1973 pôsobila na základnej škole v Tardoši. Profesionálne sa naďalej vzdelávala v oblasti svojej špecializácie so zreteľom na záujmy školy, kde pracovala aj ako vedúca odbornej pracovnej skupiny, odborníčka na ochranu záujmov detí a zástupkyňa riaditeľa. Popri práci na základnej škole sa Veronika Árendásová aktívne zúčastňovala na organizácii a formovaní spoločenského života v osade. S jej menom sa spája aj založenie speváckeho zboru Gereče v roku 1983. Okrem šírenia ľudovej piesne sa aktívne zúčastňovala národnostného života v Tardoši i Komárňansko-ostrihomskej župe. Je dlhé roky členkou Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a desaťročia regionálnej vedúcou. Snažila sa v prospech svojej obce využiť možnosti, ktoré ZSM poskytoval. Po vzniku národnostných samospráv sa desaťročia aktívne zúčastňovala na práci v miestnom a tiež župnom volenom zbore. Veronika vynaložila veľa úsilia v záujme založenia, prevádzky a rozvoja pamätného domu v Tardoši. Snažila sa získať granty a finančné zdroje zo súbehov a vďaka svojim odborným kontaktom sa usilovala o to, aby prevádzka pamätného domu bola aj v terajšom neľahkom období nepretržitá a čo najoptimálnejšia.
Veronika tesne spolupracovala s miestnymi organizáciami a ich vedúcimi. Obyvateľstvo obce dobre pozná, vie, na koho sa môže spoľahnúť a v prípade potreby, komu a akým spôsobom poskytnúť pomoc.
Ani keď odišla do dôchodku sa jej práca pre Tardoš nezastavila. Hoci dnes pôsobí ako podpredsedníčka v župnej národnostnej samospráve, nepretržite má na zreteli nielen budúcnosť slovenskej národnosti, ale aj svojej obce.
Na odporúčanie tardošskej slovenskej samosprávy ocenilo vedenie obce zásluhy, prístup a dlhoročnú prácu Veroniky Árendásovej Čapuchovej vyznamenaním Zlatý prsteň Za obec Tardoš. Vyznamenanie odovzdal starosta obce Béla Csabán.
(-tre)
Foto: Erika Kissová Töröková
