Nato, aby si človek sadol každý deň v týždni, ba niekedy aj dvakrát za deň na divadelné predstavenie, treba okrem lásky k divadlu určite aj odhodlanie, kopu voľného času a stabilné finančné zázemie. Národnostný divadelný festival sa koná iba raz ročne, vždy pri príležitosti Svetového dňa divadla 27. marca.

Posolstvo k Svetovému dňu divadla každoročne napíše iná divadelná osobnosť. Tento rok bol jeho autorom Theodoros Terzopoulos, grécky režisér, pedagóg, spisovateľ, zakladateľ a predseda Divadelnej olympiády. T. Terzopoulos sa vo svojom posolstve, ktoré prečítali 13 herci Národnostného divadla na prove lode pred divadlom, pýta, či divadlo je schopné poukázať na sociálne traumy ľudstva a zmierniť odpor ľudí voči ľuďom a strach z neznáma. „Zaoberá sa divadlo stavom ľudstva ako ho formuje 21. storočie, v ktorom je jedinec manipulovaný politickými a ekonomickými záujmami, médiami či mienkotvornými spoločnosťami? Ľudstva, v ktorom sociálne siete, hoci komunikáciu umožňujú, ponúkajú aj skvelé alibi, pretože poskytujú potrebnú bezpečnú vzdialenosť od toho Druhého? Všadeprítomný strach z toho Iného, odlišného či toho Neznámeho, ovláda naše myšlienky aj konanie. Môže byť divadlo priestorom spolužitia rôznorodostí bez toho, aby sme brali ohľad na tieto traumy, na tieto krvácajúce rany?“ Na tieto otázky ale niet jednoznačných odpovedí, pretože divadlo existuje a pretrváva práve vďaka nezodpovedaným otázkam, tak dávajúc úlohu spisovateľom a hercom na nekonečné hľadanie aktuálnych spoločných a osobných riešení na pódiu. Počas posledného marcového týždňa sa snažili svoje odpovede predostrieť v Národnom divadle v Budapešti aj národnostné divadlá z celého Maďarska. V rámci festivalu Jelen/Lét si diváci mohli vybrať z 20 predstavení v materinskom jazyku súboru s maďarskými titulkami alebo v maďarčine. Organizátori sa už dlhé roky snažia o to, aby sa divadlá, ktoré majú záujem okrem účasti na prehliadke aj o profesionálne hodnotenie, mali možnosť prihlásiť do súťaže o najlepšiu herečku alebo herca v hlavnej či vedľajšej role, réžiu, scénu, kostýmy, make-up či masky, dramaturgiu, hudbu a choreografiu. V odbornej porote sedeli režisér András Pataki, členka Maďarskej divadelnej spoločnosti Marta Vajdová a herec a režisér Zoltán Rátóti.

Za sedem+jeden dní som videla inscenácie Slovenského divadla Vertigo Tak zle ako sa len dá, gréckeho divadla Amfitheatro Antigona, Srbského divadla Duh je naša domovina a Zub otca, Chorvátskeho divadla z Petikostolia Na pokraji sna a reality, arménskeho divadla Artashat Zumba a ďalšieho arménskeho divadla Urartu musical Musa Dagh, ako bónus balet Košického Národného divadla Denník Anny Frankovej a finálne veľkolepé predstavenie pred slávnostným odovzdávaním cien, hudobno-tanečný kus Esthajnal – Večernica, podľa novely Maxima Gorkého Makar Čudra. Z nominovaných inscenácií som stihla žiaľ iba polovicu, veď predstavenia hrali paralelne na troch javiskách divadla, a byť v tom istom čase na viacerých miestach bez časovratu je nemožné, takže som si vyberala podľa synopsí a hlavne podľa intuície a musím povedať, že som sa nesklamala. Recenzie predstavení nechám na divadelných kritikov, publicistov a profesionálov, ale dovolím si napísať aspoň toľko, že všetky predstavenia. ktoré som videla boli kvalitné, dojímavé či vtipné a zábavné, naozaj na úrovni kamenných profesionálnych divadiel. Nielen herecké výkony, ale všeobecne výkony všetkých zúčastnených, od tanečníkov cez deti až po umelecko-technický personál, boli špičkové. Podľa rozsudku poroty najviac ocenení získalo predstavenie divadla Karaván v koprodukcii s divadlom Gergelya Csíkiho v Kaposvári Scény z manželského života Ingmara Bergmana. Je to dráma, kvôli ktorej sa oplatí sadnúť do auta či na vlak a odcestovať do Kaposváru.

Slovákov v Maďarsku tento rok zastupovalo Slovenské divadlo Vertigo s inscenáciou Viktora Csudaiho Tak zle ako sa len dá. Ági Gubíková za svoj výkon oprávnene získala mimoriadnu cenu poroty. Čerešničkou na torte bolo predstavenie unikátneho experimentálneho tanečného divadla Zuzany Mistríkovej a Ondreja Šotha Denník Anny Frankovej, kde sa v hlavnej úlohe predstavila Ilka Sipos, vďaka úzkej spolupráci košického a budapeštianskeho Národného divadla.

Po festivale Jelen/Lét bude od 25. apríla do 25. mája ďalší medzinárodný festival, MITEM 2025, kde si môžete pozrieť inscenácie z viac ako 15 krajín, v podaní súborov z celého sveta. V mesačnom programe na viacerých javiskách Národného divadla uvidia diváci klasické aj moderné diela, ktoré spájajú rôzne divadelné štýly a vízie režisérov. Dozaista unikátne bude dvojjazyčné predstavenie Rómeo a Júlia, ktoré vzniklo v koprodukcii Národného divadla v Košiciach a budapeštianskeho Národného divadla.

Ivett Körtvélyesi

Foto: autorka