Maliarka Zuzana Hajková sa narodila 3. decembra 1946 v Slovenskom Komlóši. O výtvarné umenie prejavovala záujem ešte ako dieťa, inšpiroval ju jej strýko, ktorý bol maliarom. Napriek tomu sa rozhodla venovať pedagogike. Po maturite začala študovať na renomovanom Učiteľskom ústave v Sarvaši, kde na vysokej úrovni vyučovali aj umelecké žánre.

Učil ju mentor, majster Michal Cs. Pataj, ktorý sa neskôr stal vedúcim katedry segedínskej univerzity. On nasmeroval talentovanú študentku na umeleckú dráhu. Pod jeho vedením sa popri štúdiách pedagogiky niekoľko rokov zdokonaľovala v kreslení a osvojila si rôzne výtvarné techniky. Vďaka tomu už zamladi vystavovala svoje diela.

„Po skončení štúdia som sa vydala a okolnosti ma nútili zriecť sa maľovania. Nemala som však pokoj, v mojom vnútri sa čosi pohlo a tlačilo sa na povrch... Život bol ku mne pomerne nežičlivý. Často som musela meniť bydlisko – Balatonszállás, Orosháza, Slovenský Komlóš, Békešská Čaba, Győr a Budapešť. Vždy som túžila po učení, po rozvíjaní svojej osobnosti. Zrejme preto som sa po osemnásťročnej pedagogickej praxi preorientovala na osvetu,“ spomínala v rozhovore pre náš týždenník. „Zblížila som sa s ľudovým umením. Moje korene, láska k ľudovej kultúre a tradíciám, prekrásne a bohaté zážitky z detstva ma na to priam predestinovali.“ Získala takmer všetky možné kvalifikácie ľudovej umeleckej tvorivosti – naučila sa tkať, vyšívať, zhotovovať detské hry. Jej pedagogické a osvetárske skúsenosti jej značne dopomohli k tomu, aby zreformovala doškoľovanie pedagógov a osvetárov žijúcich v Budapešti, na čo bola právom náležite hrdá.

Cez ľudové umenie potom našla znovu cestu k maľovaniu. Zuzana Hajková dostala pozvanie na celoštátne tvorivé stretnutie umelcov do sekcie tkania gobelínov. Na stretnutí boli zastúpené aj iné druhy umeleckých žánrov. A čuduj sa svete, v tvorivej atmosfére opäť zacítila vôňu olejových farieb. „Ako sa hovorí, kocky boli hodené. Po tridsiatich rokoch som sa vrátila k svojmu obľúbenému a dovtedy vedome zanedbávanému koníčku. Teraz už viem, a môžem to tvrdiť s plnou zodpovednosťou, že moja „vrodená” profesia, ktorej sa odvtedy plne venujem, ma uspokojuje. Som nesmieme šťastná, že sa môžem konečne venovať tomu, na čo som stvorená a čo ma od prírody láka,“ priznala sa v rozhovore.

Naplno sa teda začala venovať výtvarnému umeniu tridsať rokov po ukončení štúdia, odvtedy bolo maľovanie súčasťou jej každodenného života. Krédom umelkyne bolo sprostredkovávať prežitie krásy harmónie.

Zuzana Hajková, autorka olejomalieb, najmä krajiniek, sa často vracala domov po námety k svojej tvorbe. Komlóšsky svet videla vždy detskými očami – detskými v tom najušľachtilejšom zmysle slova. Taký, aký ho začala vnímať pred desaťročiami – pokojný a krásny, blízky jej srdcu i umeleckému svetu. O vplyve rodného Komlóša na tvorbu Z. Hajkovej svedčí popri výbere spracovaných tém aj technické stvárnenie, pestrofarebnosť jej tvorby, pričom ide o farby takpovediac priezračné. Nositeľmi umeleckého obsahu jej malieb sú popri formách práve tieto farby a všetko to, čo sa skrýva za či pod nimi.

Jej obrazy – inšpirované rodným mestom a krajom a odrážajúce dolnozemskú atmosféru – sú plné plachosti, nehy a jemnosti. Ich autorke ide o to, aby výsledné dielo dokázalo osloviť diváka, aby aktivizovalo jeho obrazotvornosť, zapôsobilo na jeho estetické cítenie a takto obohatilo jeho pozitívne hodnoty. Jej maľby pôsobia veľmi ľudsky a hovoria od srdca k srdcu. Očaria každého diváka, ktorý prostredníctvom umenia očakáva výpoveď o svete, o človeku a o jeho vnútri. Je to konfrontácia, ktorú denno-denne hľadáme a potrebujeme. Zuzana Hajková sa hlásila k svojej slovenskosti a jej tvorba je prejavom povznesenia v oblasti národnostného bytia Slovákov v Maďarsku.

Za 20 rokov svojej umeleckej kariéry mala viac ako 30 samostatných výstav a množstvo spoločných výstav doma i v zahraničí. Vo viacerých mestách v Nemecku a Chorvátsku, kde získala prvú cenu v medzinárodnej maliarskej súťaži. Na Slovensku v Bratislave, v Rumunsku, kde na samostatnej výstave reprezentovala rodný Slovenský Komlóš. V roku 2010 zorganizovala spoločnú výstavu so siedmimi kolegami v Káhire vo farbách Maďarska.

Kruh priateľov Slovenského Komlóša usporiadal v rokoch 2017 a 2018 sériu výstav malieb Zuzany Hajkovej a drevorezbárskych prác Michala Zsolnaiho v Galante, Slovenskom Komlóši a Budapešti.

Zuzana Hajková sa pobrala na večnosť v auguste 2024.