Tak ako dnes aj v minulosti boli Vianoce – Kračún – dôležitým sviatkom, ku ktorému sa viazalo množstvo tradícií a zvykov. V Békešskej Čabe si Slováci mnohé zachovali z pôvodného regiónu Novohradu a Malohontu.

V Slovenských pohľadoch z roku 1902 je nepodpísaný článok s názvom „Ľudové zvyky a povery v Békešskej Čabe“. Jeho autorom bol pravdepodobne vtedajší čabiansky učiteľ Ján Pravdoľub Bella, ktorý v tom čase napísal do tohto časopisu viac príspevkov. Opisuje v ňom nielen výročné zvyky, ale podrobnejšie sa zaoberá najmä čabianskou svadbou. Predvianočné a vianočné zvyky začína Luciou. V Čabe sa v deň pred Luckou a v deň Lucky a taktiež v pôstny deň (pred Štedrým večerom) nemal vykydať hnoj spod statku, že by sa zvieratám nepoškodilo. To isté platilo aj po západe slnka a pred východom slnka. Keď v pondelok prišla do domu prv žena ako muž, malo to znamenať škodu alebo nešťastie. Rovnako v pondelok ráno netreba nič predať, požičať alebo darovať, lebo by potom celý týždeň odchádzalo všetko z domu (autor nepíše, či to platí len v pondelok cez vianočné sviatky a či každý pondelok). V deň Lucie sa mali pred svitaním vyhnať všetky sliepky z pántov, aby dobre niesli vajcia, a kohúta pošťuchať papekom, aby dobre „dlávil“. Na Čabe od Lucie po Kračún do obruče ležiacej na dvore sypali hydine zrno, aby sa táto nerozutekala. Gazda zase sypal sliepkam zrno pomedzi rozkročené nohy, aby dobre niesli. Na Tomáša dievčatá potriasali lesu (plot) a pritom spievali „lesa, lesa, trasiem ťa, svätý Tomáš prosím ťa, dajže mne ty zvedeti, kde ja budem bydleti“. Z ktorej strany prvý pes zaštekal, v tú stranu sa malo dievča vydať. Na štedrý večer dávala rodina na stôl okrem iných jedál aj celý peceň chleba, ten nechali zakrytý a cez celý Kračún nedotknutý, aby sa rodina po celý rok držala spolu. V ten deň gazdiná pošibala celú rodinu prútom, ktorý na Luciu priniesol kondáš, s cieľom, aby sa ošípané dobre vydarili. Prút sa však nesmel chytať do holej ruky, ale iba cez zásteru. Gazdiná si na štedrý večer všetko tak prichystala, aby už nemusela vstávať od stola, lebo inak by sliepky a husi zle sedeli. Pod štedrovečerný stôl nasypali rôzne obilie, a to zhrnuli a po sviatkoch nasypali hydine, aby vraj nehynula. Ak mali v dome na vydaj dievča, to sa počas večere snažilo uchytiť z vidličky halušky, ktoré otec prvé kládol do úst a vyhodiť ich von oblokom. Ak do rána zmizli, dievka sa do roka vydá. Rovnako na Štedrý večer posypali pitvor a „chyžu“ slamou, ktorú po sviatkoch odložili a pri podsypaní dali z nej do každého hniezda, aby sa kurence a kačičky dobre liahli. Proti strigám zápasili tak, že napísali ceruzkou kríže na dvere domu a stajne, aby tak zabránili strigám prístup do stavania. Smeti z domu vysýpali len na Štefana a tieto potom porozsýpali po maštali, hydine a stromom, aby sa všetkému dobre darilo.

Od Lucie po Kračún dievka jedávala novou lyžicou, ktorú si dala na Kračún pod hlavu, aby sa jej prisnilo, za koho sa má vydať. Na sedem ceduliek napísala mená mládencov a zapravila ich do pirohov, ktoré sa varili a ktoré meno v prvom vystúpenom pirohu vyšlo na povrch, za toho sa dievka mala vydať.

Ktovie, či sa ešte na Čabe a jej širokom okolí, kde žijú Slováci, z týchto starodávnych zvykov niečo zachovalo.

Ján Jančovic

Foto: autor