Slovenský inštitút v Budapešti sa 12. mája stal dejiskom výnimočného podujatia. Zaplnená sála privítala tvorcov jedného z najúspešnejších slovenských filmov posledných rokov – romanticko-historickej drámy Štúr, ktorá sa tento rok stala najsledovanejším slovenským filmom v kinách. Na projekcii sa zúčastnila široká verejnosť, pretože „školské“ predstavenie už absolvovali študenti a pedagógovia Materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti už v polovici apríla.

Podujatie otvorila riaditeľka inštitútu Eva Ivančová, privítala vzácnych hostí, režisérku Marianu Čengel Solčanskú, producenta a predstaviteľa titulnej postavy Lukáša Pelča a historika Józsefa Demmela.

Film ako ženský pohľad na národného buditeľa

Diskusia s tvorcami, ktorú viedol moderátor Dominik Gajdoš, odhalila netradičné pozadie vzniku filmu. Režisérka prezradila, že kľúčovou inšpiráciou bola pre ňu osobnosť Adely Ostrolúckej, Štúrovej osudovej lásky, ktorú vnímala ako „dramatickú a tragickú postavu“. Na rozdiel od romantizujúcej knihy Ľuda Zúbka chcela ukázať Štúra zo ženskej perspektívy.

„V slovenskej kinematografii dlho chýbali filmy, kde by bola žena hlavnou postavou alebo režisérkou. Môj pedagóg Martin Šulík hovoril, že nová kinematografia vznikne až s príchodom režisérok. A ja som sa rozhodla uchopiť tému ženskými očami,“ uviedla Čengel Solčanská.

Zaujímavosťou je, že pôvodne mala postava Adely hovoriť po maďarsky, čo zodpovedalo historickému kontextu jej šľachtického prostredia. Herečka si na to však netrúfla, a tak dialógy v maďarčine prevzal jej brat.

Lukáš Pelč, ktorý stvárnil Štúra, opísal svoju prípravu ako šesťročnú cestu plnú pokory: „Je to obrovská česť a vyžaduje si rešpekt stvárniť jednu z najväčších osobností našich dejín. Pomohla mi maska, ktorá ma akoby uniesla, sama podržala.“

Tvorcovia zdôraznili, že film nie je klasickým historickým eposom, ale „osobným príbehom na pozadí dejín“. Napriek snahe vtesnať monumentálny osud Štúra a jeho generácie do 95 minút, sa im podarilo osloviť tisíce divákov. Počas diskusií na Slovensku sa ich priamo dotklo vyše 7 000 študentov a podali ruku 15 000 divákom.

Po úvodnej diskusii s tvorcami nasledovalo premietanie filmu, na ktoré nadviazala vedecká debata.

Štúr rozdelil uhorskú spoločnosť jazykom

Po premietaní dostal slovo historik József Demmel, autor knihy Štúr, ktorý priblížil, prečo je Štúrova osobnosť v slovenskej a maďarskej historiografii vnímaná diametrálne odlišne.

„Pre Slovákov je najdôležitejšou historickou postavou. Pre maďarskú historiografiu je naopak často vnímaný negatívne – ako bezmocný agitátor, ktorý sa počas revolúcie v roku 1848 dopustil vlastizrady, keď sa postavil na stranu cisára a viedol dobrovoľníkov proti Uhorsku,“ vysvetlil Demmel.

Historik však zdôraznil, že Štúrovým najtrvalejším činom bola kodifikácia spisovnej slovenčiny. Na začiatku 19. storočia žili v Uhorsku milióny slovensky hovoriacich ľudí, no nemali politické zastúpenie, pretože uhorská politická elita sa definovala stavovsky, nie jazykovo.

Štúr podľa Demmela rozsekol gordický uzol, keď presadil jazyk zrozumiteľný pre ľud, šľachtu aj katolíkov (na rozdiel od evanjelikmi používanej češtiny). Tým dal roztrieštenej slovenskej spoločnosti nástroj národnej identifikácie.

Zrod myšlienky samostatného Slovenska historik datuje do decembra 1848, keď nový panovník František Jozef vypracoval plán, v ktorom figuroval aj slovenský štát. Hoci sa Štúr jeho realizácie nedožil, podľa Demmela „určil spoločný cieľ, ktorý nasledujúce dve generácie pretvorili na skutočnosť“.

Zrod filmu je dôkazom, že aj jednoznačné historické postavy dokáže umenie sprostredkovať novým spôsobom. Tvorcovia na záver poďakovali Slovenskému inštitútu za pozvanie a divákom za mimoriadny záujem.

„Ľudovít Štúr by bol podľa mňa šokovaný, že v roku 2026 je spoločnosť natoľko zrovnoprávnená, že žena môže natočiť film o mužovi a mať prácu. A zároveň by bol šťastný, že po 150 rokoch vzbudzuje taký živý záujem,“ uzavrela režisérka.

(ik)

Foto: autorka