V Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa konala 26. mája prezentácia dvoch publikácií Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v rámci prednáškovej série Z pohľadu vedy.

Publikáciu autorskej dvojice docenta Katedry histórie FF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Miroslava Kmeťa a bývalej internej doktorandky na Katedre histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela Bernadety Ottmárovej Na žírnej rovine..., Z príbehu Čabäna Michala Žilinského predstavil historik, stredoškolský profesor Michal Lásik a zborník štúdií kulturologičky Anny Kováčovej, riaditeľky VÚSM Po stopách slovenskej minulosti Budapešti podrobne predstavila Anna Divičanová. Prezentáciu kníh o jednej z významných osobností dolnozemských Slovákoch a o Slovákoch v Budapešti moderovala lingvistka, vedecká tajomníčka výskumného ústavu Tünde Tušková.

Autori knihy o čabianskom rodákovi, ktorý patril na konci 19. a na začiatku 20. storočia k známym postavám uhorskej politickej scény, ako aj uhorskej historiografie, sa zamerali na Michala Žilinského ako historika v rámci celkového obrazu slovenskej historiografie na Dolnej zemi, a boli podrobne predstavené aj jeho všestranné politické a spoločenské aktivity v regionálnej a cirkevnej oblasti. Vďaka monografii sa môžeme zoznámiť s kultúrnym a spoločensko-politickým prostredím života Žilinského a s jeho biografickým a bibliografickým profilom. Hlavným cieľom historikov bolo podať ucelený pohľad na životné osudy, politickú a vedeckú kariéru evanjelického hodnostára (jeho kariéra vyvrcholila postom štátneho tajomníka na ministerstve kultúry a školstva) M. Žilinského v kontexte dualizmu (1867-1918). Pritom sa zameriavali aj na analýzu vybraných diel, na zmapovanie vydaných a nevydaných jeho prác, korešpondencií. Nepochybne Žilinského tvorba na poli historiografie bola veľmi bohatá. Autor na prezentácii poukázal na to, že M. Žilinský počas svojho života sa stále snažil byť verným občanom monarchie a uhorským vlastencom, ale viackrát prejavil aj príslušnosť k svojmu slovenskému pôvodu.

Publikácia A. Kováčovej je súborom viacerých štúdií v dlhšom časovom odstupe. Kniha, ktorá sa usiluje zviditeľniť kultúrne dedičstvo slovenskej komunity žijúcej a pôsobiacej kedysi v hlavnom meste, sa člení na tri kapitoly: Slovenský obraz hlavného mesta Uhorska v 19. a 20. storočí, Slovenskí intelektuáli, kultúrni reprezentanti v kontexte vzťahov s Budapešťou a na kratšiu kapitolu Dolnozemská realita. Jednotlivé príspevky mapujú kultúrnu históriu hlavného mesta, sociálnu, spoločenskú a náboženskú štruktúru slovenskej minority v dualistickom Uhorsku, individuálne a skupinové aktivity budapeštianskych Slovákov. Autorka sa v knihe snažila predstaviť špecifickú veľkomestskú atmosféru a komunitnú tvár pešťbudínskych Slovákov, ako aj ich zoskupenia okolo dvoch kostolov: evanjelikov pri luteránskom kostole na Kerepešskej ceste a katolíkov pri Kostole sv. Jozefa tiež v Jozefove. V druhej kapitole autorka zmapovala životné dráhy jednotlivých osobností a poukázala na význam reprezentantov budapeštianskeho spoločenského života z rôznych hľadísk. Dolnozemská realita je obsahom tretieho tematického celku publikácie, kde, hoci iba fragmentárne, môžeme nahliadnuť do dolnozemského života cez lupu cestovateľov – publicistov, alebo dozvedieť sa, ktoré osobnosti Dolnej zeme sa pričinili o založenie a fungovanie Matice slovenskej v prvom období jej existencie.

Bezpochyby obidve knihy sú nielen veľmi zaujímavé a osožné pre Slovákov žijúcich v Maďarsku, ale sú aj integrálnou súčasťou nielen historiografie budapeštianskych a dolnozemských Slovákov, ale aj historickej vedy na Slovensku.

(AK)

Foto: autorka, DSK